BREZNO. Chalupkovci sa už minimálne deväť dekád radia medzi špičkové slovenské ochotnícke súbory. Dokazujú to nielen mnohé ocenenia, ale aj rokmi neutíchajúci potlesk publika.
Len máloktoré neprofesionálne zoskupenie súčasných divadelníkov sa môže pochváliť deväťdesiatročnou nepretržitou činnosťou. Divadelný súbor Jána Chalupku áno.
Bez Kocúrkova by to nešlo
Po stopách ochotníckej tradície v Brezne sa vydal už nejeden divadelný historik, no k jasnému záveru sa nedopracoval. Ladislav Čavojský z Kabinetu divadla a filmu Slovenskej akadémie vied tvrdí, že žiadny divadelný „starúš plesnivec" si už najstaršie horehronské divadelné dejiny presne nepamätá, no je takmer isté, že začiatok tunajšieho ochotníctva je spätý s najslávnejšou Chalupkovou hrou Kocúrkovo.
Až takmer o storočie neskôr (1923) sa zoskupenie amatérskych hercov ocitlo pod oficiálnymi krídlami Miestneho odboru Matice slovenskej a čoskoro sa zaradilo medzi najvyspelejšie ochotnícke súbory na Slovensku. Výrazne k tomu prispeli tri divadelné „múzy“ Oľga Trčková, Vika Zibrínová a Elena Hollá-Holéczyová, vďaka ktorým sa členovia dostali aj na dosky národného divadla či za hranice Československa.
Našťastie vek nie je v súvislosti s divadlom natoľko podstatný, ako počet premiér, repríz, stvárnených postáv a vypredaných predstavení. A tých majú chalupkovci na konte neúrekom.
FOTO- JÁN WEISS
DSJCH v skratke
V súčasnosti má súbor približne 30 aktívnych členov. Dlhé roky pracoval pri Mestskom dome kultúry v Brezne a dnes funguje ako občianske združenie, ktoré zastrešuje aj činnosť Štúdia mladých. Kolektív systematicky uvádza hry slovenských klasikov, ale aj novodobé experimenty mladých autorov. „Chalupkovci sú v ostatných rokoch povestní svojou progresívnou dramaturgiou, neustálym tvorivým nepokojom a hľadačstvom pri objavovaní, či uvádzaní menej známych autorov a ich textov,“ hodnotí brezniansku neprofesionálnu scénu karikaturista a spriaznená duša súboru Pavol M. Kubiš.
Kňaz, Pani richtárka, Svadba pod Kohútom či Krčmársky kráľ je len hŕstka dramatizácií z ich pestrého repertoáru. Inscenáciu Zabudla som hrali doma aj za hranicami viac ako 50-krát, Večne živé Kocúrkovo Michala Réckeho sa zatiaľ dočkalo vyše 20 repríz. Spolupráca s profesionálnymi režisérmi, scénografmi a divadelnými vedcami je už pre nich samozrejmosťou.
Mená ako Peter Scherhaufer, Ivan Petrovický, Roman Polák, Matúš Oľha, Ján Sládeček či Ľuboslav Majera sú s chalupkovcami zrastené podobne, ako breznianske divadelné rody Obernauerovcov, Daxnerovcov či Vagadayovcov. Práve tie stáli pri úspechoch v podobe desiatok spoločných aj individuálnych ocenení z festivalov a prehliadok, Scénickú žatvu nevynímajúc.
So svojím umením rozosmiať aj rozplakať diváka zároveň precestovali takmer celú Európu. Najväčšie puto ich však spája so zahraničnými Slovákmi v Rumunsku, Maďarsku a v Srbsku, veď s Divadlom v Báčskom Petrovci udržiavajú už viac ako 30-ročnú spoluprácu.
Jubileum dávkovali postupne
Celý rok 2013 zasvätili breznianski divadelníci oslavám 90. výročia. „Je krásne, keď súbor drží stále takto pokope a funguje. Takmer každý rok dá nejakú novú premiéru, ponúka ľuďom kultúru, zábavu aj niečo na zamyslenie. Je to fajn pocit. Ochotnícke divadlo totiž nie je ako zamestnanie. Je to ozaj iba o radosti a o tom, že človek musí mať k tomu vzťah,“ hodnotí okrúhle jubileum súčasný predseda DSJCH Gabriel Obernauer.
V polovici mája v rámci podujatia Noc múzeí a galérií pripravili chalupkovci výstavu Naozaj 90?, ktorá mapovala ich históriu, činnosť, repertoár, ale aj zákulisie. Nič nezostali dlžní ani svojmu patrónovi a na jeho počesť v Horehronskom múzeu zahrali aj Večne živé Kocúrkovo. Počas kultúrneho leta oprášili titul Zabudla som, ktorý odohrali v synagóge, a začiatkom septembra sa s ním predstavili aj na pôde SND v rámci projektu Doma v národnom. S inscenáciou Katky Mišíkovej-Hitzingerovej zožali úspech aj v posledný októbrový víkend na Dňoch slovenskej kultúry v partnerskom meste Nový Bydžov. Hlavné oslavy deväťdesiatky však sústredili na uplynulú sobotu, kedy sa k slovu dostala aj dlhoočakávaná divadelná premiéra.
Staroba sa nás (ne)týka
Novela Staroba od Mila Urbana si získala mladú režisérku Danku Turanskú natoľko, že jej dramatizáciu ponúkla ochotníkom z Brezna na naštudovanie. A očividne nenadchla len ju. „Je to iba úsmevná zhoda náhod, že si divadelný súbor vybral práve tento titul, ktorý som im navrhla skôr, ako som sa dozvedela, že oslavujú takéto výročie,“ vysvetľuje možnú symboliku hosťujúca režisérka.
Inscenácia rozpráva príbeh muža, ktorý sa bráni svojmu osudu aj napriek tomu, že starnutie patrí k životu a je pre človeka prirodzené. Jeho veľký a vľúdny svet sa zo dňa na deň mení, zmenšuje, až napokon úplne mizne. „Problematika staroby je prítomná v našich životoch a dotkne sa časom každého. Rozdielom budú len pohľady a postoje na ňu,“ zdôvodňuje svoj výber Danka Turanská.
Breznianski herci sa svojich rol zhostili bravúrne a aj ona si spoluprácu s nimi pochvaľuje. „Vždy je zaujímavá spolupráca s ľuďmi, ktorí si popri svojich zamestnaniach ešte nájdu čas aj pre divadlo a venujú sa mu naplno a s láskou. Preto oproti profesionálnym hercom, pre ktorých je toto povolanie samozrejmosťou, vzniká tu akési čaro – čosi zázračné, výnimočné, plné objavovania, túžby, jedinečnosti... Napriek tomu, že ide o šestnásťčlenný súbor generačne rôznorodý, funguje ako jedna duša a jedno telo. A to je dôležité pri spolupráci na inscenácii.“ Záverečný potlesk po premiére jej slová len potvrdil.
V hanbe určite nezostanú
Za deväťdesiat rokov sa v súbore vystriedalo niekoľko generácií hercov. Budú však mať svojich nasledovníkov aj tí súčasní? Odpoveď je jednoduchá. Štúdio mladých pri DSJCH. Ako tvrdí dramaturg a metodik Stredoslovenského osvetového strediska pre divadlo Maroš Krajčovič, bez novej talentovane, nádejnej a najmä do divadla „zažratej“ mladej krvi je elán pri hľadaní nových titulov a zaujímavých tém iba zbožným prianím. „Súboru preto prajem najmä skvelých nástupcov, ktorí budú postupne tvoriť novú tradíciu neprofesionálneho divadla v Brezne.“
Predseda chalupkovcov si uvedomuje, že mladí dnes majú iné záujmy, no zároveň vie, že práve v Štúdiu sa vytvára zdravé jadro. „Momentálne nemám strach, že by v Brezne nefungovalo divadlo a že o desať rokov tú stovku, ak dožijeme, určite oslávime. A budú ju organizovať mladí. Pre nás starých,“ dokončil s úsmevom Gabriel Obernauer.
