Občianske združenie Horehronská banská cesta do roku 2015 plánuje obnoviť arborétum na Banisku, vybudovať náučný chodník, ako aj banský, železiarsky a roľnícky historický skanzen.
BREZNO. Poslanci na novembrovom mestskom zastupiteľstve jednohlasne schválili žiadosť občianskeho združenia (OZ) Horehronská banská cesta o prenájom pozemku na Banisku v Brezne. Mesto združeniu ponúkne pozemky na dobu neurčitú za jedno euro ročne.
OZ Horehronská banská cesta vzniklo v roku 2010. Už samotný názov prezrádza, čo je srdcovou záležitosťou jeho členov. Okrem toho, že sa zaujímajú o kultúru, tradície a zvyky baníkov, napísali prospešný projekt Obnova baníckej histórie a náučné banské chodníky mesta Brezna a Horehronia. Čo je hlavné, na záver projektu podajú žiadosť o zápis starých banských diel Horehronia do zoznamu UNESCO.
„Projektom chceme zvýšiť záujem ľudí o poznávací turizmus, hlavne v regiónoch po útlme banskej činnosti a tým aj priemyselnej výroby, tiež sprístupniť zabudnuté a nepoznané atraktivity starých banských diel a železiarskych hámrov. Na území Brezna, v Lopejskej kotline, v Bystrianskom podhorí, Horehronskom podolí a v doline Čierneho Hrona urobíme prieskum, zmapujeme, popíšeme a vydáme náučnú knihu o starých banských dielach, baníckych tradíciách vo vzťahu k náboženstvu, o zvykoch, histórii baníckej kuchyne, poverách či povestiach,“ povedal predseda združenia Ľubo Longauer a dopĺňali ho Vlado Škultéty a Jozef Gajdoš. Podľa nich, prvý príde na rad náučný banský chodník v Brezne.
Jednoznačne vyhralo Banisko
Kde skanzen v Brezne umiestniť? Jedna z prvých otázok, ktorou sa členovia OZ zaoberali. V Margetinom parku za činžiakmi na Krčulovej ulici, v priestoroch kolkárne, na bývalom dopravnom ihrisku či v detskom parku?
„Pátraním po starých banských dielach sme sa rozhodli pre Banisko, miesto, kde bolo arborétum počas existencie roľníckej školy. Je tam dodnes zachovaný ovocný sad, i keď pozemok je v hroznom stave. Spoluprácu pri ošetrovaní 80- až 100-ročných ovocných stromov už prisľúbil profesor Tibor Benča z Technickej univerzity vo Zvolene, ktorý je zakladateľom arboréta v Mlyňanoch, ako aj Monika Petrášová, ktorá vyštudovala záhradníctvo v Nitre,“ pokračoval Ľubo Longauer.
Bohatá ponuka atraktivít
V areáli arboréta s rozlohou 2,2 hektára plánujú postaviť skanzen s prierezom histórie mesta Brezna od roku 3000 pred naším letopočtom, pričom stavbe bude predchádzať archeologický prieskum. Vstupným objektom od západu bude funkčný model mlyna, od východu roľnícka usadlosť a od severu obydlia lužickej kultúry. Sprievodcovia po skanzene budú odetí v dobových kostýmoch a v drevených chalupách stretneme ľudových remeselníkov, ktorí ukážu život jednoduchého človeka.
„Všetky stavby v areáli v mierke 1:25, ako hámor, banský rumpál, stupy na drvenie rudy, budú postavené bez základov z dreva, len na podlahe z udupanej hliny. V historickej peci si návštevníci budú môcť vytaviť železo alebo meď a v kováčni vykuť pamätnú mincu. Nebudú chýbať chodníky, lavičky, miesta na grilovanie či preliezačky v podobe starých banských strojov. Chodníky k jednotlivým stanovištiam budú sprístupnené aj pre hendikepovaných občanov.“
Srdcovkou členov združenia je tiež vyrobiť repliku mosta, ktorý stojí pred fabrikou v Hronci, a postaviť ho cez potok. „V dokumentoch sme sa dočítali, že patrónkou baníkov v roku 1405 bola svätá Barbora, ktorá bola umiestnená v drevenom kostolíku, preto aj o nej hľadáme nejaké poznatky.“ Jej obraz je umiestnený v Piaristickom kostole.
O zeleň nebude núdza
Okolie skanzenu, ktorého maskotom bude 30-centimetrový permoník, skrášli záhon ruží a ohradí živý plot. „Má to výhodu, keď sa dobre rozrastie, nedostane sa cez neho ani diviak. Uvažujeme aj o elektronickej ochrane objektu, aby odradil nevítaného návštevníka od nekalej činnosti,“ tvrdí predseda združenia.
Pekný pohľad na arborétum sa nám naskytne z vtáčej perspektívy. V strede bude vysadený trávinami a kvetmi tak, aby vznikol znak mesta Brezna Bombura. „Celý zámer projektu sme korunovali tým, že poskytneme priestor rodičom novonarodených detí na sadenie stromčekov a následnú starostlivosť o ne. Ku každému stromčeku sa urobí plaketa, kde sa vyryje meno.“
Najsilnejšie je srdce dobrovoľníka
Vybudovanie skanzenu si podľa zástupcov OZ vyžiada nízko nákladový rozpočet. O spoluprácu pri budovaní či prevádzkovaní objektu už teraz prejavili záujem dobrovoľníci, základné a stredné školy, mesto prostredníctvom aktivačných pracovníkov, mineralogický spolok, architekti aj podnikatelia, ktorým jednotlivé stanovištia môžu ponúknuť za prenájom reklamného priestoru. „To je jeden z príjmov a ďalším budú eurofondy, o ktoré požiadame zaslaním projektov,“ dodal na záver Ľubo Longauer.
