BREZNO. Vyučovať v nultom ročníku si vyžaduje veľa trpezlivosti. V tomto prípade istotne platí, že učiteľstvo je poslaním, nie povolaním.
Na návšteve u nulťáčikov
Z redakcie sme zavítali do nultého ročníka Základnej školy s materskou školou Pionierska 2 v Brezne. Je určený pre deti, ktoré fyzicky dosiahli školský vek, no nie sú školsky spôsobilé, pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia a nie je u nich predpoklad na zvládnutie vzdelávacieho programu v prvom ročníku. „Po skončení školského roka absolvujú pedagogicko-psychologické vyšetrenie, po ktorom odborníci definitívne určia, či môžu navštevovať prvý ročník. V opačnom prípade sa stanú žiakmi špeciálnej základnej školy," povedal riaditeľ Vladimír Kubín.
Problémom je aj žltá či červená?
Trinásť detí, z toho sedem dievčat a šesť chlapcov je mentálne na oveľa nižšej úrovni ako ich rovesníci. Na začiatku nultého ročníka nevedeli svoje priezvisko, ani to, z koľko početnej rodiny pochádzajú. „Ani jedno z nich nemá čistú výslovnosť, učíme sa všetko od začiatku. Rozprávať, rozoznávať a pomenúvať veci. Od septembra ich podľa osnov učím len dva druhy farieb - žltú a červenú, ale aj tak ich štyria žiaci nevedia," tvrdí obetavá a veľmi trpezlivá učiteľka Anna Longauerová.
V nultej triede sa ocitla dobrovoľne, pretože jej poslanie končí. „Učím posledný rok a nechcela som už začínať v prváku. Počas svojej profesijnej cesty som však bola zvyknutá na inú mentálnu úroveň žiakov, pretože som vyučovala aj v jazykových triedach."
Príbor či splachovanie toalety novinkou
Ako povedal Vladimír Kubín, klobúk dole pred pani učiteľkou. Prísť do triedy medzi deti, ktoré neovládajú základné hygienické návyky, istotne nie je jednoduché.
„Vštepujem im, na čo sú umývadlá, mydlá, ako spláchnuť vo WC, čo vôbec nepoznali. V rámci krúžku etika správania chodíme do jedálne, kde sa učia jesť príborom. Niektoré deti jedlo z taniera vyberali rukou, lyžica im nič nehovorila." Jednou z bariér je aj komunikácia s malými žiačikmi, pretože niektorí na hodinách rozprávajú po rómsky. Medzi nimi sa však nájdu dobrovoľníci, ktorí panej učiteľke preložia spolužiakove slová do slovenčiny.
Do školy až po škôlke
Podľa Anny Longauerovej väčší dôraz by sa mal klásť na výber detí do nultého ročníka. Ak v šiestich rokoch neovládajú základné návyky, mali by ich rovno zaradiť do špeciálnej školy, kde majú prispôsobené metódy a tiež nižší počet žiakov, preto sa im môžu venovať individuálne. „Myslím, že je chyba v zle nastavenom systéme. Napriek tomu, že je povinná predškolská príprava, tieto deti neboli v materskej škole. Túto triedu navštevuje dievčatko, ktoré chodilo do škôlky. Viete, že to vidno? Úplne je iné, ako jej spolužiaci, vnímavé, orientuje sa vo farbách, v zošite, reaguje na moje pokyny."
Istý pokrok vidieť
Žiaci nultého ročníka majú sedem predmetov: pracovné vyučovanie, telesná výchova, výtvarná výchova, rozvoj schopností komunikovať, rozvoj grafomotorických zručností, zmyslová, hudobno-pohybová výchova a denne štyri až päť vyučovacích hodín. Na poslednej cvičia, spievajú, pohybujú sa či kreslia.
Od začiatku roka uplynuli tri mesiace a vidieť istý pokrok.
„Sama hľadám metódy, musela som ísť dole aj s nárokmi.
Deti treba neustále viesť, motivovať, kúpila som im omaľovánky pre trojročných, na ktorých sa učili farby. Inak sú veľmi vďačné, keď sa niečo naučia, sú šťastné. Ovládajú už veľa pesničiek a riekaniek, ktoré doma učia aj starších súrodencov,“ pokračovala Anna Longauerová.
Úloha rodičov sa nedá suplovať
Naučiť dieťa základné životné návyky je v prvom rade úlohou rodičov. V niektorých prípadoch to však prax nepotvrdzuje a učitelia sa niekedy stávajú terčom útoku. Napriek tomu, že ich ratolesti vzdelávajú aj vychovávajú, vypočujú si spŕšku nepríjemných slov.
„Pred šestnástimi rokmi som učila v Zadných Halnoch, kde som bola spokojná. Spolupráca bola výborná aj s rodičmi, čo som povedala, bolo písmo sväté. Veľa sa hovorí o diskriminácii Rómov, no po svojich skúsenostiach môžem povedať, keď sú medzi svojimi, sú súťaživejší a snaživejší. Ak niečo dohovárate rodičom, hanbia sa jeden pred druhým."
Darovali kúsok srdiečka
Deti prezradili, že pani učiteľku majú veľmi rady. Niet sa im čo čo čudovať, veď sa im venuje s láskou. Už teraz sa tešia na príchod Mikuláša a na darčeky. Počas stretnutia nám ukázali, ako vymaľovali obrázok, čo vymodelovali z plastelíny, zaspievali niekoľko pesničiek. Nulťáčikovia darovali kúsok svojho srdiečka. Ako tvrdí riaditeľ Kubín, jedinou pomocou pre nich je vzdelávanie.
