Monika Štrbová trpí závažným psychickým ochorením. Hoci ju uznali ako invalidnú, na poberanie dôchodku nemá nárok. Nespĺňa potrebnú dobu dôchodkového poistenia.
BANSKÁ BYSTRICA. Zatúla sa aj päť metrov od vlastného domu a o žijúcom otcovi tvrdí, že dávno zomrel.
Životná realita je pre ňu na míle vzdialená. 29-ročná Monika Štrbová trpí závažným tipom schizofrénie, ktorý si vyžaduje neustály dohľad príbuzných.
Žije s otcom a jeho rodinou v Slovenskej Ľupči vo veľmi skromných podmienkach. Jej mesačný príjem je 60 eur, ktoré dostáva z úradu práce. To však iba v prípade, že ju z evidencie nevyradia. Inak nedostane nič.
Pravidelné hlásenie sa na úrade práce je pritom viac na rodine, ako na nej samotnej. Šanca zamestnať sa je u nej skoro nulová, no pravidelne musí podstúpiť túto procedúru.
„Ona sa síce vyberie na úrad aj sama, no pri pohľade do prvého výkladu zabudne, že má niekde ísť. Pritom nemá rada, keď jej niekto z nás robí sprievod,“ hovorí otec Ján.
Rodina sa musela podľa toho zariadiť. Pár metrov za ňou ju vždy nenápadne nasleduje niekto z rodiny. Buď otec, sestra, alebo jeho priateľka.
„Priznám sa, už nevládzeme. Keď som v práci, je ten dohľad ťažší,“ hovorí zlomený muž.
V živote si prešiel neľahkými obdobiami. U jeho nebohej manželky sa psychické ochorenie objavilo po tridsiatke, keď boli najšťastnejší.
Každý to vtedy dával do súvislosti s laktačnou psychózou po pôrode. Nanešťastie sa ukázalo, že nešlo o prechodný stav.
Choroba mala rýchly spád a neustále sa zhoršovala. Neskôr pribudla aj mozgová príhoda, takže manželka zomrela mladá, päťdesiatročná.
Keď sa zbláznia gény
Čo je však horšie, ochorenie zdedili aj dve dcéry. Zdravá je iba tretia, ktorá je geneticky po otcovi. „Paradoxne, je to práve tá, ktorá sa telesne najviac ponáša na matku,“ hovorí Ján.
Že s malou Monikou niečo nie je v poriadku, zistili už v detstve. Neskoro začala chodiť, ešte neskôr rozprávať. Mala svoj svet, s rovesníkmi komunikovala ťažko. „Lekári nám vtedy odporučili genetické testy. Ukázalo sa, že za všetko môže jeden opačný gén,“ dodáva.
Ochorenie sa navyše zhoršovalo. Hoci jej od osemnástich rokoch vybavovali invalidný dôchodok, dodnes ho nepoberá. Aj keď ako invalida ju neskôr uznali.
K najhorším chvíľam patrili tie, keď sa jedného dňa vybrala do obchodu, no už sa nevrátila. Hľadali ju dlhú dobu, nakoniec ju objavili medzi bezdomovcami. Podchladenú, so zanedbanou hygienou a omrzlinami.
Keďže neodvádzala príspevky do zdravotnej poisťovne, otec za ňu vyplatil nedoplatky tisíc eur.
Pre prípad, že by ochorela a nechceli by ju ošetriť. Sám pritom zarobí niečo cez 400 eur a živí z toho celú rodinu. Musel si na to vziať úver a splácať.
„Je to nezvratný proces a lekári nám nedávajú šancu na zlepšenie. Má výpadky pamäti a bežný život nedokáže samostatne zvládnuť. Preto si myslím, že celý sociálny systém v tomto štáte je postavený na hlavu,“ posťažuje sa otec. Jeho priatelia dokonca zvažujú obrátiť sa na ombudskanku.
Z lekárskej správy
V lekárskej správe, ktorá je súčasťou posudzovania sa konštatuje, že Moniku Štrbovú uznali za invalidnú.
Mieru poklesu schopnosti pracovať stanovila posudková lekárska o 75 percent. Napriek tejto skutočnosti jej nárok na poberanie invalidného dôchodku nevznikol.
Hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder informoval, že jednou z podmienok na vznik nároku na invalidný dôchodok je okrem vzniku invalidity aj získanie potrebnej doby dôchodkového poistenia.
„Pani Štrbovú príslušný posudkový lekár Sociálnej poisťovne - pobočka Banská Bystrica, uznal za invalidnú od 18. januára 2009, teda vo veku 24 rokov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 percent. Z tohto hľadiska teda prvú podmienku zákona na priznanie invalidného dôchodku splnila. Žiaľ, nesplnila druhú podmienku zákona. Sociálna poisťovňa preto v jej prípade nemohla rozhodnúť inak, keďže musí postupovať len v súlade so zákonom a nie sú možné výnimky,“ dodal hovorca.
K priznaniu dôchodku chýbalo 125 dní
Ide podľa neho o to, že pred vznikom invalidity získala 2 roky a 240 dní dôchodkového poistenia.
Podľa platnej právnej úpravy, účinnej v roku 2009, musel poistenec, ktorému vznikla invalidita vo veku nad 24 rokov do 26 rokov, na vznik nároku na invalidný dôchodok získať aspoň tri roky dôchodkového poistenia.
Z toho dôvodu poisťovňa žiadosť zamietla.
Nárok na invalidný dôchodok jej podľa Petra Višvádera môže vzniknúť, ak si dodatočne doplatí poistné na dôchodkové poistenie pred dňom vzniku invalidity za obdobie 125 dní, počas ktorých bola zaradená v evidencii nezamestnaných občanov po 31. decembri 2003.
Nárok na invalidný dôchodok by jej následne vznikol od 18. januára 2009. Invalidný dôchodok by jej však bol priznaný najviac tri roky spätne od 18. júna 2013, teda odo dňa, kedy si uplatnila nárok na invalidný dôchodok.
Hovorca doplnil, že dodatočne si môže doplatiť poistné na dôchodkové poistenie v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta jej trvalého pobytu.
