V porovnaní s profesionálnymi členmi Horskej záchrannej služby sa cítia dobrovoľní záchranári znevýhodnení.
BANSKÁ BYSTRICA. Začiatok zimnej sezóny prináša aj zvýšený nápor na lyžiarske strediská. Hoci človek v horách sotva rozlišuje, či sa o jeho bezpečnosť starajú profesionálni, alebo dobrovoľní horskí záchranári, od roku 2003 je toto delenie realitou. Rozdelenie horskej služby na dobrovoľnícku a profesionálnu organizáciu prinieslo so sebou aj množstvo problémov a často aj vzájomnej nevraživosti. Tá pretrváva dodnes.
„Dobrovoľníci a nielen tí v horách, nie na Slovensku vôbec docenení,“ hovorí Milan Lapin z Banskobystrickej horskej služby. Dobrovoľníci si musia pre výkon svojej činnosti v horách zabezpečiť prakticky všetko s pomocou sponzorov, alebo na vlastné náklady. Oblečenie, techniku, pohonné hmoty a dokonca aj zdravotnícky materiál.
Po dlahu do nemocnice
Dochádza tak aj k situáciám, ktoré by vyvolali úsmev, keby neboli smutné. „Vezmime si obyčajnú dlahu, ktorou fixujeme lyžiarom zlomeniny. Ak príde po lyžiara sanitka priamo do strediska, zväčša dajú túto dlahu dolu a založia mu vlastnú. Boli však aj prípady, že sme si museli ísť pre túto dlahu až do nemocnice,“ hovorí.
Dobrovoľní členovia si musia platiť aj záchranárske školenia, bez ktorých nemôžu túto činnosť vykonávať. Nie je to pritom malá položka. Za dvojdňové školenie zaplatia priemerne 50 – 100 eur.
Časť nákladov na činnosť zaplatia lyžiarske strediská, v ktorých záchranári slúžia. Hlavne tie menšie však nie sú v posledných rokoch v takej finančnej kondícii, aby to dobrovoľní záchranári výraznejšie pocítili. „Keď ukončíme rok na nule, považujeme to veľký úspech,“ hovorí Lapin.
Čudný slovenský model horskej služby , ktorý nevychádza zo žiadneho osvedčeného modelu európskych krajín, postupne prináša podľa neho viac a viac negatív. Tým najvýraznejším je odchod mladých členov horskej služby, ktorý je výrazný všade na Slovensku. „Ak nám z desiatich mladých záchranárov ostane jeden, začíname to považovať za úspech,“ hovorí.
Novela zatiaľ v nedohľadne
Dobrovoľní záchranári spočiatku očakávali zmeny aj od novely zákona o horskej službe, ktorá mala podľa legislatívnemu plánu vojsť do platnosti už od začiatku decembra. Množstvo výhrad k návrhu jej znenia predovšetkým zo strany dobrovoľných záchranárov však prispelo k jej odsunu.
Petar Lazarov z tlačového odboru kancelárie ministra vnútra informoval, že novela zákona o horskej službe ešte neprešla vládou a s veľkou pravdepobnosťou sa to túto zimu ani nestihne.
V hromadnej pripomienke k novele sa napríklad konštatuje, že Horská záchranná služba si uzurpuje oprávnenie na udeľovanie odbornej spôsobilosti dobrovoľným horským záchranárom, pričom predmetnou novelou sa snaží legalizovať svoje protiprávne konanie.
Podľa dobrovoľných záchranárov to môže mať negatívny dopad na činnosť občianskych združení, vykonávajúcich horskú záchrannú činnosť, v podobe zníženia členskej základne. V porovnaní s rokom 2002 sa členská základňa znížila o dve tretiny.
Dobrovoľní horskí záchranári v pripomienke okrem iného tvrdia, že v súčasnej dobe disponujú vlastným akreditovaným vzdelávacím strediskom a personálnymi kapacitami, ktorými dokážu zabezpečiť odbornú spôsobilosť na výkon záchrannej činnosti.
