CHABENEC. Nie náhodou je slovo útulňa odvodené od slova pritúliť, či prichýliť. K útulni akosi prirodzene nepatrí slovíčko komfort. Ten nahrádza oveľa viac cenené slovíčko ľudskosť, ktorého význam často pochopíme až vysoko v horách.
Jednoduché turistické zariadenie, kde sa spí spoločne vo veľkom podkroví v prinesených spacákoch a kde vás večer nevyruší žiadna televízia, už tretiu sezónu spravuje chatár Tomáš Lupták s priateľkou Ivanou.
Hoci obdobie medzi Vianocami a Silvestrom trávia v nadmorskej výške 1623 metrov pravidelne, na Štedrý večer tam budú tento rok spolu po prvýkrát. „Navaríme si kapustnicu, z domu prinesieme koláče a bude nám fajn. Na Štedrý večer hore asi nepríde nik, ale na ďalší deň už do útulne určite zavíta veľa turistov, prípadne skialpinistov,“ hovorí Ivana.
Nikdy dopredu nevedia, koľko turistov sem ktorý deň zablúdi a koľko z nich tu bude chcieť prespať. Systém rezervácií tu nefunguje. Útulňa je vždy pripravená prijať každého turistu, ktorý tu chce prespať.
FOTO - archív T.L.
Nekonečné putovanie nahor
V zime sa dá na Ďurkovú dostať iba po vlastných a nebýva to vždy sranda. Z každého dostupného miesta je sem ďaleko. Keď napadne veľa snehu a vytvoria sa záveje, jedinou možnosťou bývajú pásové lyže, alebo snežnice. Aj preto si chatári ešte pred prvým snehom urobia dostatočné zásoby trvanlivých potravín a počas zimy ich dopĺňajú tým najpotrebnejším.
Prakticky všetko treba vyniesť na chrbte. Od Jasenia im cesta trvá za ideálnych podmienok okolo piatich hodín. V extrémnych snehových podmienkach sa predlžuje na osem. Ivana dodáva, že zažili už aj chvíle, keď sa z pol cesty chceli vrátiť. „Trasa nebola vôbec prešľapaná a bola to neuveriteľná drina. Išli sme v hlbokom snehu neuveriteľne dlho. Za každou skalou som mala pocit, že už sa k chate blížime, ale stále sme boli ďaleko. Nakoniec sme predsa len vyšli,“ usmeje sa.
K útulni sa dá dostať z viacerých smerov. Od Donovalov trvá v lete cesta takmer desať hodín, o niečo menej je to chaty Kamienka pod Chopkom, či z osady Magurka. V lete k nim chodí najviac turistov, prechádzajúcich cez hlavný hrebeň Nízkych Tatier, v zime sú to prevažne skialpinisti.
Od prejedania utekajú na hory
Tomáš hovorí, že zatiaľ čo 24. decembra býva v útulni prázdno, už na druhý deň sa tu zvyknú objaviť milovníci hôr, ktorých unavilo vianočné hodovanie a vysedávanie pri rozprávkach. „Každý nosí so sebou koláče a klobásy, takže o vianočné menu sa s nami radi podelia.“
Keďže chatári sú vegetariáni, o klobásky prejavia záujem skôr ich dvaja štvornohí kamaráti Bogo a Nelly. Tiež neodmysliteľne patria ku koloritu útulne a keď sa z nej vrátia do údolia, dlho si hľadajú miesto.
Hoci prvý krát tu dvojica strávi Štedrý deň spoločne, Tomáš tu 24. december strávil. Pred niekoľkými rokmi sa tu ocitol úplne sám. „Vtedy som ešte len pomáhal bývalému správcovi. Na prvý sviatok vianočný sme už očakávali turistov, strávil som tu preto aj Štedrý deň. Spravil som si šalát a vôbec som sa tu necítil sám.“
Malá tmavá bodka v pozadí je útulňa
FOTO - archív T.L.
Dobrých ľudí sa veľa zmestí
Hoci v útulni sa v podkroví a spoločenskej miestnosti vyspí okolo 55 ľudí, zažili už aj prechod, keď ubytovali 95 turistov.
„Vždy sa to dá pomestiť. Ľudia sa pomknú, využijú každé voľné miesto, prípadne im aj prepustíme svoju izbičku,“ hovorí Tomáš.
Že by ste v útulni strávili celé vianočné sviatky, sa dá ťažko predpokladať. Úlohou tohto turistického zariadenia je v prvom rade to, aby sa tu dalo prespať na jednu noc. „Ak chce niekto prísť na viac dní, je to pomerne zložité. Môže totiž zabrať miesto pre tých, ktorí momentálne prechádzajú hrebeňovku,“ hovoria.
Spoločenská miestnosť sa v čase núdze stáva aj miestom na spanie
Keď chatu zaveje až po strechu
Poveternostné podmienky sú v tejto nadmorskej výške náročné. Niekedy fúka aj viac dní po sebe taký silný vietor, že pred chatu sa poriadne ani nedá vychádzať. Záveje ju prikryjú až po strechu a turisti ostanú radšej v bezpečí chát v údolí. Teplota neraz klesá pod 20 stupňov.
„Počas vlaňajšej zimy sme boli prakticky týždeň odrezaní od sveta, ale nenudili sme sa. Vyrábali sme šperky a vyšívali kapsičky,“ hovorí Ivana.
Po televízii vôbec neprahnú. Hoci za predchádzajúceho chatára tu televízor mali, neskôr sa ho úplne zbavili. Občas si zapnú rádio, aby mali kontakt so svetom. A keďže tu funguje aj mobilný signál, o kontakt s blízkymi nemajú núdzu.
Pri vynášaní potravy na chatu sa striedajú 6-7 priatelia. Rovnako sa striedajú aj pri obsluhe chaty. „V zime tu trávime približne dva týždne. Keď sme chvíľu dolu, už sa vždy tešíme späť,“ tvrdí Ivana. K horám kedysi nemala až taký vrúcny vzťah, zrodil sa v nej popri Tomášovi. Dnes už zlyžuje na skialpoch akýkoľvek svah a pokoj hôr sa stal súčasťou jej života.
FOTO - archív T.L.
Predchodkyne dnešnej útulne vyhoreli
Útulňa Ďurková má 21 rokov, postavili ju na mieste bývalého salaša. V 30. rokoch 20. storočia tu stála aj chata, ktorá neskôr vyhorela. Chatu si preto strážia ako oko v hlave a aj so silvestrovskými svetlicami sú opatrní. Načo by ich sem aj nosili, keď z Ďurkovej sú nádherné výhľady do širokého okolia, kde sa to svetlami len tak hemží.
Hoci v zime sa tu vystrieda nemálo turistov, záchranné akcie sú kvôli odľahlosti chaty náročné. Vlani sa neďaleko útulne zranila mladá lyžiarka, ktorá chcela zlyžovať k chate. Zasekla sa jej však noha a utrpela špirálovitú zlomeninu. Najbližšia horská služba je na Chopku a v Bystrej, takže to nie je žiadna sranda.
Keď hory nahradí alkohol
Prevažnú časť turistov považujú chatári takmer za svoju rodinu. Väčšina z nich je po celodennom putovaní hrebeňom taká unavená, že len čo si zajedia a dajú pivko, tvrdo zaspia. V ojedinelých prípadoch sa však nájdu aj takí, ktorí si zamenia hory s pohostinstvom. Zväčša ich rýchlo pošlú spať.
Ešte horšie je to však s ľuďmi, ktorí sú presvedčení, že v živote niečo viac znamenajú a chcú si to presadiť aj v útulni.
O to viac si chatári cenia ľudí, ktorí si okrem lásky k horám zachovali aj úctu k ľuďom. Vtedy zvyknú vytiahnuť gitaru a posedieť si spolu do neskorého večera. Tak akosi plánujú stráviť aj Silvestra. Pri pekných pesničkách a rozhovoroch, uprostred hôr, ktoré dali ich životu zmysel. Ako inak.
FOTO - archív T.L.
