BANSKÁ BYSTRICA. Počas uplynulého roka sme otvorili tému búrania starých priemyselných častí Banskej Bystrice, čím mesto postupne prichádzalo o časť svojej vlastnej histórie. Postupne nám pred očami mizol areál Stoličkovej továrne, Furdikovskej súkenky, či Slovenky. Nenávratne ich nahradia súčasné developerské projekty.
Pamiatkári vtedy trvali aspoň na zachovaní Furdikovského domu, jedného za najzachovalejších objektov bývalej súkenky. Ochrana priemyselných objektov bola zložitá už preto, že v minulosti neboli vyhlásené za kultúrne ani technické pamiatky. Furdikovský dom sa nakoniec zachrániť nepodarilo, na sklonku uplynulého roka ho zbúrali tiež.
Riaditeľka Krajského pamiatkového úradu Zuzana Klasová nám to potvrdila s tým, že pamiatkári k búraniu stavby súhlasné stanovisko nedali, povoľujúcim orgánom je však v tomto prípade stavebný úrad. S vedením mesta sa chcela riaditeľka úradu stretnúť, aby dohodli stratégiu ochrany kultúrnych a technických pamiatok v meste.
Objekt bol vraj poškodený
Stavebný odbor mesta zdôvodňuje povolenie na zbúranie stavby jej zlým technickým stavom. Vedúci odboru Stanislav Ferianc informoval, že rozhodnutie na odstránenie stavieb starej Furdikovskej súkenky ako celku vydali so súhlasom Krajského pamiatkového úradu ešte v roku 2012.
Problematické však bolo práve odstránenie spomenutého Furdikovského domu, ktorý bol na liste vlastníctva vedený ako ubytovňa a rehabilitačné stredisko: „Vlastník nadobudol uvedenú stavbu kúpnou zmluvou v roku 2012. Objekt vykazoval značné poškodenie hlavných nosných konštrukcií a bol pre svoje okolie nebezpečím. Uvedenie objektu do prevádzkyschopného stavu by si vyžiadalo neprimerane vysoké náklady. Stavebný úrad vydal rozhodnutie o odstránení stavby v súlade s platným územným plánom, podľa ktorého je objekt určený na odstránenie.“
Doplnil, že podľa územného plánu sa objekt nachádzal na mieste zamýšľanej komunikácie.
Historička architektúry Klára Kubičková už pred časom konštatovala, že mesto musí hľadať stratégiu, ako sa k pozostatkom starej priemyselnej Banskej Bystrice postaviť. Veľa z nich už neostalo, v uplynulých desaťročiach totiž prišlo podľa nej k nenahraditeľným škodám.
Problém starej bystrickej priemyselnej štvrte sa podľa nej dal riešiť citlivejšie a niektoré hodnotné objekty sa mohli zakomponovať do nových projektov výstavby. Ako príklad uviedla Zlín, kde dokázali z továrenských objektov zo začiatku 20. storočia vyťažiť maximum na základe koncepcie vytvorenia nového administratívneho a kultúrneho centra regiónu. Výsledok má svetovú úroveň a stáva sa lákadlom pre turistický ruch .
Z pôvodnej priemyselnej štvrte už neostalo prakticky nič
FOTO: ARCHÍV KLÁRY KUBIČKOVEJ
