BANSKÁ BYSTRICA. Tohtoročná plesová sezóna bude pomerne dlhá. Fašiangové obdobie sa začalo Troma kráľmi, potrvá až do Popolcovej stredy 5. marca.
Aj táto plesová sezóna bude už druhý rok po sebe bez mestského plesu. „Mesto Banská Bystrica vzhľadom na finančnú kondíciu tento rok ples neorganizuje, potvrdila hovorkyňa primátora Martina Kanisová.
Už vlani sa mesto rozhodlo od organizovania plesov upustiť. Hlavným dôvodom bola nielen snaha šetriť, ale tiež skutočnosť, že po nástupe krízy poklesol nielen počet návštevníkov, no na charitu sa vyzbierala podstatne menšia čiastka. Zatiaľ čo v roku 2011 sa ešte vyzbieralo 3 tisíc eur, o rok neskôr to bolo len niečo cez 840 eur.
Banskobystričania sa však nemusia obávať, že by boli o plesovú sezónu ukrátení. Niekoľko plesov pripravujú vysoké a stredné školy – uskutoční sa napríklad univerzitný ples, medzifakultný ples, či reprezentatívny ples Gymnázia J.G.Tajovského. K špičkovým podujatiam má aj tento rok patriť Veľký kúpeľný ples v Brusne, či Reprezentatívny ples Lions klubu.
Ak máte radšej voľnejšiu a menej pompéznu fašiangovú zábavu, viaceré obce v okolí ju pripravujú na záverečný víkend pred začiatkom pôstneho obdobia. V niektorých z nich chcú záver fašiangov spojiť aj s folklórnymi tradíciami. Kedysi sa totiž záver fašiangov konal počas troch dní a túto tradíciu si v posledných rokoch dokázal udržať napríklad Malachov.
Plesalo sa hlavne v medzivojnovom období
Historik Jozef Ďuriančik hovorí, že plesy obľubovali naši predkovia predovšetkým v medzivojnovom období. „Chápalo sa to ako vrcholná spoločenská udalosť, pričom plesy vždy boli odrazom sociálnej, etnickej, náboženskej, čo stavovskej diferenciácie mesta."
V niektorých prípadoch však plesy organizovali naozaj zaujímavé a zdanlivo protichodné názorové, či náboženské skupiny. V roku 1930 sa napríklad do organizovania plesu Židovský spolok žien spoločne s Jednotou katolíckych žien zorganizovali ples, výťažok ktorého venovali chudobným deťom.
„Každý ples bol veľkou udalosťou a v mestskej tlači už v predstihu vytlačili plesový kalendár. Za protektora plesu býval určený vždy vážený predstaviteľ mesta, či župy,“ hovorí historik.
Spoločne s pozvánkami na plesy sa posielali aj inštrukcie o tom, aký je predpísaný úbor. Pre ženy to bývala večerná róba, muži zvykli mať predpísaný frak, či smoking.
V čase veľkej ekonomickej krízy sa však ani naši predkovia nevyhli tomu, že zo strany chudobnejších vrstiev sa dočkali pri pompéznych plesoch spŕšky kritiky.
„Zmýšľanie ľudí z toho obdobia sa veľmi podobá dnešnému,“ hovorí Jozef Ďuriančik.
V obľube boli aj maškarné plesy
Vo veľkej obdobe boli v tom čase aj maškarné plesy, kedy si za maskou mohol účastník udržať anonymitu a lepšie sa zabaviť. K častým predpísaným maskám patril Kráľ, Cigán, či Indián, niektoré masky však parodovali aj vrcholných predstaviteľov mesta. Na mnohých plesoch si volili kráľovnú plesu a jej dvorné dámy.
K najobľúbenejším plesovým miestam patril Národný dom, ktorý sprístupnili v roku 1929, či bývalá Kolkáreň. Tú vyhľadávali hlavne stredné vrstvy. Príjemné tancovačky boli tiež v hostinci Pod zeleným stromom, či v Tabaríne.
Obyvatelia mesta sa však radi schádzali na tancovačkách ešte skôr, než tradícia plesov vznikla. Už v 19. storočí sa chodili poprední Banskobystričania radi zabaviť do dnešného Beniczkého domu na Námestí SNP.
