BANSKÁ BYSTRICA/ SLOVENSKÁ ĽUPČA. V areáli materskej školy v Slovenskej Ľupči povolila obec vyrúbať niekoľko zdravých smrekov. Podľa zástupcu starostu Jozefa Polievku bola dôvodom pre výrub skutočnosť, že stromy vytvárali tieň. Začalo sa to negatívne prejavovať na samotnej stavbe. Na škôlke vlhli múry a objavila sa pleseň. „Výrub sme konzultovali aj s ochranármi a podľa zákona nahradíme tieto stromy iným druhom – zrejme nižším, ktorý už nebude budove tieniť,“ informoval zástupca starostu.
Na výruby v mestách a obciach sme však obzvlášť citliví, čo potvrdila nedávna kauza nepovolených výrubov na bratislavskej Kolibe. Ľudí však neraz nahnevajú aj povolené výruby. Často sú presvedčení, že rozhodnutie obce nie je správne. Nespokojné hlasy sa ozvali aj v spomenutom prípade zo Slovenskej Ľupče. „Myslím si, že žiaden dôvod pre tento výrub nebol, argumenty o tienení v škôlke považujem za zavádzajúce. Skôr za tým treba hľadať inú príčinu, “ hovorí obyvateľ obce Dušan Pallay. S podnetom sa preto obrátil na Slovenskú inšpekciu životného prostredia – inšpektorát v Banskej Bystrici. Tá podnet v súčasnosti preveruje.
Odporcov mal pred dvoma rokmi aj výrub líp na ľubietovskom námestí
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Novela zákona ponechala kompetencie obciam
Vedúca odboru ochrany prírody a krajiny Slovenskej inšpekcie životného prostredia– inšpektorát Banská Bystrica Jana Bálintová hovorí, že s rastúcim environmentálnym povedomím obyvateľov im podobných podnetov pribúda. Ľudia ich adresujú inšpekcii nielen kvôli nepovoleným výrubom, ale aj kvôli tým, ktoré obec povolila. Nesúhlasia s rozhodnutím a postup obce neraz označujú za nekompetentný.
Ochranári aj inšpektori životného prostredia pred schvaľovaním novely zákona o ochrane prírody a krajiny okrem iného žiadali, aby sa obciam táto kompetencia odňala a aby povoľovací proces prešiel na okresné úrady, kde pracujú odborní pracovníci na úseku štátnej správy ochrany prírody .
Obce začali vykonávať štátnu správu vo veciach ochrany drevín v rozsahu ustanovenom zákonom o ochrane prírody a krajiny od roku 2002. Boli zaznamenané prípady, že samotné obce svojim konaním porušili zákon, aj z dôvodu, že zodpovední pracovníci zákon a s ním ďalšie legislatívne predpisy dostatočne neovládajú.
Jednoduchšia je táto agenda pre obce, ktoré majú zriadené spoločné úrady, kde problematiku ochrany drevín v spolupráci so starostami zabezpečuje pracovník, ktorý sa tejto agende plne venuje.
No aj po nadobudnutí účinnosti novej novely začiatkom tohto roka ostáva všetko po starom. Ministerstvo životného prostredia v dohľadnom čase neuvažuje nad legislatívnou úpravou, čo nám potvrdil Michal Cákoci z odboru komunikácie ministerstva. Sú však podľa neho situácie, kedy môže okresný úrad obciam tieto právomoci odňať.
„Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny si okresný úrad môže vyhradiť pôsobnosť obce vo veci povoľovania výrubu stromov, ak sa má činnosť vykonávať v územiach s tretím stupňom ochrany a na pozemkoch vo vlastníctve obce okrem pozemkov, ktoré obec zverila do správy,“ dodal.
V územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany je rúbanie drevín zakázané. Jeho vykonanie je možné len na základe výnimky zo zákazu, ktorú povoľuje okresný úrad v sídle kraja, odbor starostlivosti o životné prostredie.
Riešia rôzne situácie
Jana Bálintová hovorí, že pri riešení podnetov sa inšpektori stretávajú s rôznymi situáciami. V niektorých prípadoch starostovia konzultujú výruby s odborníkmi zo Štátnej ochrany prírody. Sú však aj kuriózne situácie , keď starosta vydal rozhodnutie o súhlase na výrub drevín podľa zákona, ktorý už desať rokov neplatil.
„Nebýva výnimkou, že povolenia často nespĺňajú náležitosti iných právnych predpisov,“ hovorí Jana Bálintová. „My do samotného povoľovacieho procesu nevstupujeme. Sme kontrolným orgánom na dodržiavanie zákona o ochrane prírody a krajiny, to znamená, že kontrolujeme fyzické a právnické osoby, ktorým bolo vydané rozhodnutie na výrub drevín a tiež prešetrujeme podnety upozorňujúce okrem iného aj na nelegálne výruby drevín“ spresnila .
V Banskej Bystrici sa snažia do procesu zapojiť čo najviac odborníkov
Poslanec mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici Milan Lichý hovorí, že každý výrub v meste si vyžaduje citlivý prístup a konzultácie odborníkov. Napriek tomu, že v Banskej Bystrici sa podarilo vytvoriť čo najširšiu sieť odborníkov, často sa výruby stretnú s kritikou.
„Sami sme upozornili na viacero nelegálnych výrubov, no sporné boli aj niektoré povolené výruby. Vyvolali sme preto tlak, aby mesto vypracovalo generel zelene a pracuje sa na ďalšom dôležitom dokumente, ktorým je starostlivosť o mestské dreviny.“
Do procesu povoľovania výrubov je zapojené nielen mesto, ale konkrétne prípady konzultujú aj so Štátnou ochranou prírody, odborom životného prostredia okresného úradu, ZARESOM a do konaní sa prihlásilo aj Združenie Slatinka.
Najčastejším dôvodom žiadostí na výrub stromov býva podľa Lichého tlak developerov, na čo ľudia reagujú obzvlášť citlivo.
