BREZNO. S podaním žiadosti o dotáciu na nové bývanie pre Rómov breznianski poslanci nesúhlasili. Problém videli vo vysokých dodatočných nákladoch, neriešení otázky "domu hrôzy" a v pozitívnej diskriminácii zvyšku obyvateľstva.
Dar nedar
Koncom roka ministerstvo pôdohospodárstva vyhlásilo výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok v rámci Regionálneho operačného programu na podporu výstavby nájomných bytov pre marginalizované skupiny ľudí.
Brezno ako jeden z 21 oprávnených žiadateľov v rámci Slovenska malo možnosť na tento účel získať finančné prostriedky z európskych fondov. Dom s dvanástimi bytovými jednotkami mal vyrásť v lokalite Hlavina II alebo v mestskej časti Predné Halny 10 ako náhrada pôvodného bytového domu , nazývaného domácimi aj dom hrôzy so situovaním do vzdialenejších miest od hlavnej cesty.
Jedna z možných podôb nájomných bytov
Vizualizácia MsÚ
Na projekt za viac ako 633 tisíc eur by mesto muselo prispieť minimálne 5-percentnou čiastkou z celkových oprávnených výdavkov, čo predstavuje takmer 32 tisíc eur. „K tomu musíme pripočítať projektovú dokumentáciu a inžinierske siete, ktoré nie sú súčasťou projektu,“ tvrdí Mária Majerčíková, poslankyňa mestského zastupiteľstva za dotknutý volebný obvod. Podľa nej by sa výdavky v takom prípade mohli vyšplhať minimálne na 100 tisíc eur a tie v dnešnej ťažkej finančnej situácii mesto nemá. „A aj keby sme ich mali, viem si predstaviť aj iné využitie týchto peňazí, pretože stále máme časti mesta bez kanalizácie, ciest či chodníkov.“
80 percent nájomníkov by museli byť Rómovia
Podmienkou pre úspešnú realizáciu projektu bolo, aby minimálne 80 percent nájomníkov boli Rómovia, ktorí spĺňajú predpísané kritériá, teda aby viedli bezúhonný život, aby bol aspoň jeden z členov rodiny zamestnaný a deti chodili do školy. „Asi nemá zmysel hľadať odpoveď na otázku, prečo rovnako výhodné projekty EÚ neposkytuje aj pre iné skupiny obyvateľstva, napríklad mladé rodiny s deťmi,“ konštatuje Majerčíková.
Mestský poslanec Jozef Tokár zas upozornil na fakt, že ak by sa nenašiel dostatočný počet rómskych rodín z nášho okresu, ktoré by vyhovovali predpísaným kritériám, v blízkej dobe by sa mohli z iných okresov prisťahovať tí, ktorí by dané podmienky spĺňali. „Mesto sa pritom potýka s otázkou umiestnenia už terajších, vlastných obyvateľov,“ vysvetľuje Tokár.
Podľa neho navyše existuje predpoklad, že obyvatelia, ktorí sa doposiaľ nedokázali s rodinami uživiť v pôvodnom prostredí, by neboli schopní ani za bývanie v novej bytovke pravidelne uhrádzať prevádzkové náklady. „Principiálne nezáleží na tom, akého je človek pôvodu, ale na tom, ako sa dokáže prispôsobiť pravidlám spoločnosti, v ktorej žije. V našej spoločnosti je potrebné chcieť pracovať, starať sa o svoje rodiny a nečakať, že to miesto každého z nás urobí ten druhý.“
Nekonečný príbeh domu hrôzy
Dlhodobým tŕňom v oku je zdevastovaná bytovka v Predných Halnoch, ktorá už roky nie príliš vábne víta návštevníkov Brezna prichádzajúcich z Nízkych Tatier. „Pokiaľ by sme týmto projektom vedeli vyriešiť napr. asanáciu problémového domu hrôzy, vedela by som si predstaviť, že by som ho podporila,“ uviedla Mária Majerčíková.
Problémom však podľa nej je, že dom hrôzy má v súčasnosti približne 120 obyvateľov, ktorí by sa museli presťahovať do iných bytov, napríklad po rodinách ubytovaných v novom dome z projektu. „A tu mi nesedia čísla. Ak hovoríme o dvanástich bytových jednotkách, muselo by bývať v každej z nich približne 10 ľudí. A to nehovorím o tom, že so zbúraním problémovej bytovky by museli súhlasiť jej vlastníci, ako aj banky a exekútori, v prospech ktorých sú na týchto bytoch ťarchy.“
Variant, ktorý by umožnil stavbu nových bytov pre Rómov, ale nepočítal by so zbúraním domu hrôzy, je podľa nej neprijateľný. „S tým ako poslankyňa za tento obvod, ani ako občianka tohto mesta absolútne nesúhlasím a odmietam to, aby sa všetci občania mesta skladali na riešenie bytovej otázky pre neprispôsobivých občanov, ktorí si jednoducho svoje byty „vybývali",“ uzavrela Majerčíková.
Frustrácia na strane slušných ľudí
Podobný názor zdieľa aj Jozef Tokár: „Nesúhlasím s vytváraním pohodlných a ľahko dostupných podmienok pre ľudí, ktorí sú dosť šikovní a húževnatí, aby využili potenciál svojich práv v súčasnom sociálnom systéme, ale cítia sa byť neskúsení či diskriminovaní, keď majú prevziať zodpovednosť za svoje rodiny.“
Výstavbu nových bytov vníma ako precedens, po ktorom by mohla nasledovať vlna ďalších požiadaviek týchto skupín a ďalších ústupkov mesta. „Z dlhodobého vnímania spôsobu ich života si dovoľujem zastávať názor, že pokiaľ by sa pre uvedenú skupinu osôb postavil objekt s novými bytmi, je veľmi veľký predpoklad, že by sa aj on v krátkom čase premenil na ďalší zdevastovaný dom hrôzy. Peniaze a dobrý úmysel by sa minul účinku a nechcem si ani predstaviť, ako frustrovaní by mohli byť slušní obyvatelia mesta, ktorí si vážia aj to málo, čo majú a musia sa o seba postarať sami.“
