Banská Bystrica je tretím slovenským mestom, kde o časti prostriedkov z rozpočtu budú rozhodovať priamo obyvatelia.
BANSKÁ BYSTRICA. Po prvý krát v histórii budú môcť obyvatelia Banskej Bystrice priamo rozhodovať o tom, ako sa rozdelí časť prostriedkov z mestského rozpočtu. Počas tohto nultého roka ide o sumu 20 tisíc eur, na rozdelenie ktorej budú mať dosah priamo obyvatelia. Prvé diskusné fórum sa uskutoční 13. februára o 16.00 v budove mestského úradu v Banskej Bystrici.
Po Bratislave a Ružomberku je Banská Bystrica tretím slovenským mestom, ktoré túto demokratickú formu tvorby rozpočtu zavádza do praxe.
Bystrica je však priekopníkom v tom, že do rozhodovania o participatívnom rozpočte sa budú môcť zapojiť občania už od veku 15 rokov.
Celý proces ide zdola
Miroslav Šimkovič, prezident občianskeho združenia Via Altera, ktoré sa od začiatku do procesu tvorby participatívneho rozpočtu aktívne zapája, vidí najväčší prínos v tom, že ide o iniciatívu „zdola“ – priamo od občanov.
Dodáva, že tento mechanizmus je najefektívnejším nástrojom pre samosprávy, ktoré sa snažia o naplnenie cieľov demokracie, občianskej spoluúčasti a transparentnosti. Tak to stanovuje Agenda 21 a ďalšie dokumenty, schválené správnymi orgánmi v rámci Európskej únie na celoeurópskej, štátnej a komunálnej úrovni.
Participatívny rozpočet je súčasne agendou Programu OSN pre ľudské sídla. Táto demokratická podoba tvorby rozpočtu sa dnes realizuje v rozličných podobách vo viac než troch tisíckach samospráv na celom svete.
„V Banskej Bystrici vznikol participatívny rozpočet ako občianska iniciatíva a túto formu si uchováva po celý čas svojej existencie. Na základe uznesenia mestského zastupiteľstva sa stal súčasťou mestskej rozpočtovej politiky. Mesto a samosprávne orgány sú spolupracujúcimi subjektami a v tomto zmysle ide o mestský projekt , ktorého hlavným nositeľom je občiansky sektor,“ dodáva Miroslav Šimkovič.
„Pre nás boli akýmsi štartovacím motorom dobré kontakty s členmi občianskeho združenia Utópia, ktoré rozbiehalo participatívny rozpočet v Bratislave:“ Podstatný podľa neho bude záujem obyvateľov, ktorí takto môžu aktívne zasiahnuť do tvorby rozpočtu.
Bohatá história
Tradícia tvorby participatívneho rozpočtu spadá do 80. rokov 20. storočia, kedy sa prvá lastovička objavila v brazílskom Porto Alegre. Štartovacím momentom týchto snáh bolo riešenie neúnosnej ekonomickej situácie v krajine, vyrovnanie sa s korupciou a chudobou.
Z Brazílie sa myšlienka rozšírila do mnohých krajín sveta, dnes ju realizuje približne tritisíc samospráv. Napríklad v susednom Poľsku túto demokratickú formu uplatňujú približne v 80 mestách a obciach.
Čo bude na prvom stretnutí
Štatút participatívneho rozpočtu, ktorý mestskí poslanci schválili na poslednom minuloročnom zasadnutí stanovuje, ako by mala vyzerať tvorba participatívneho rozpočtu v danom rozpočtovom roku.
Člen koordinačnej rady a mestský poslanec Vladimír Pirošík hovorí, že o rozdelení vyčlenenej sumy v danom roku budú občania hovoriť na dvoch diskusných fórach. Na prvom sa bude rozhodovať o tom, na ktoré oblasti sa suma rozdelí – napríklad na životné prostredie, šport, kultúru či sociálne veci a určí sa maximálna finančná podpora pre jednotlivé projekty. Rozhodne sa aj o termíne konania druhého diskusného fóra.
Po prvom diskusnom fóre bude nasledovať podanie návrhov a ich kontrola. Na druhom fóre sa už bude hlasovať o konkrétnych projektoch, a tie úspešné následne čaká realizácia, ktorej garantom bude mesto.
Ani projekty, ktoré neuspejú, však ešte nemusia byť stratené. Ak sa ukážu ako zaujímavé a prospešné, mesto ich môže zrealizovať v rámci bežného rozpočtu.
