BANSKÁ BYSTRICA. Dendrologický výskum potvrdil , že staré lipy v blízkosti Medeného Hámra naozaj vysadili v rokoch 1898 – 99 na pamiatku kráľovnej Alžbety Bavorskej , ktorú zabila v Ženeve priama rana tenkým pilníkom do srdca. Uštedril jej ju anarchista Luigi Lucheni, ktorí sa chcel týmto neobvyklým spôsobom presláviť.
Ešte v ten istý rok, na vyjadrenie úcty k obľúbenej panovníčke, vznikla iniciatíva s názvom Zasaďme pamätný strom na pamiatku kráľovnej. Odhaduje sa, že v priebehu necelého roka na území vtedajšej monarchie zasadili viac ako dva a pol milióna rôznych stromov.
Časť z týchto stromov vysadili aj v Banskej Bystrici a okolí. Doteraz však nebolo jednoznačne potvrdené, či ide práve o zachované lipy, ktoré sa nachádzajú v dnes už oklieštenom parčíku pri Medenom Hámri.
Výskum potvrdil vek
Najnovší dendrologický výskum túto skutočnosť potvrdil. Občianske združenie Permon v spolupráci s Banskobystrickým spolkom okrášľovacím a ochranným by chceli torzo pôvodného parku revitalizovať, umiestniť sem bustu cisárovnej a nájsť prostriedky na ošetrenie starých líp. Parčík by mal niesť meno kráľovnej Alžbety a združenie sa bude snažiť o jeho zaradenie medzi pamätihodnosti mesta.
„Z pôvodného parku sa do dnešných dní zachovala iba časť, no aj to považujeme za šťastie. Podľa projektov cestárov mal byť zlikvidovaný úplne. Našťastie, neprišlo k tomu,“ hovorí Pavel Gender zo združenia Permon.
Pri rozširovaní cesty v roku 1983 väčšinu z vyše 40 líp a javorov vyrúbali.
Dnes sa v parku nachádza deväť líp malolistých a javor horský. Ďalšie dve lipy vyrastajú z koreňových výmladkov po predchádzajúcich stromoch.
Pátrali po presnom veku stromov
Znalec v odbore lesníctva Jozef Sásik pracoval na dendrologickom posudku líp pri Hámri dlhšiu dobu. Podľa neho sa mohli oprieť nielen o archívnu fotografiu z roku 1900, kde majú tieto lipky asi 2 – 3 metrovú výšku, ale aj o ďalšie spoľahlivé metódy pri stanovení veku stromov. Jednou z nich je napríklad Presslerova metóda, ktorej autorom je popredný švajčiarsky lesník. „Z týchto údajov nám vyšiel vek stromov v rozmedzí 110 – 130 rokov,“ dodal znalec s tým, že pri aritmetickom priemere 113 rokov im tento vek sedí s obdobím, kedy sa pamätné stromy pre kráľovnú vysádzali.
„Bola to veľmi zaujímavá historická postava, hoci sa vie relatívne málo o tom, aký kladný vzťah mala k menšinám, žijúcim v monarchii. Napríklad na výstavbu budovy Matice slovenskej v Martine darovala spoločne s manželom, rakúskym cisárom Františkom Jozefom tisíc zlatých, čo bol v tom čase veľký peniaz,“ hovorí znalec.
Parku chcú vrátiť dušu
Revitalizácia parku by bola prínosom pre mesto aj podľa dlhoročného ochranára a lesníka Júliusa Burkovského.
„Myslím si, že nielen pre obyvateľov mesta, ale aj jeho návštevníkov by to mohla byť ďalšia zaujímavá zastávka na ceste históriou,“ hovorí. Potrebné je podľa neho ošetriť staré stromy, aby sa udržali v dobrej kondícii, vyčistiť priestor od niektorých druhov náletových drevín a dosadiť lipy veľkolisté na preriedené miesta. Popri buste Sissy plánuje Banskobystrický spolok okrášľovací a ochranný umiestniť v priestore parku aj repliku zastávky krížovej cesty na jej pôvodnom mieste.
Kráska, ktorá si zakrývala hrozivý chrup
Vďaka mierne limonádovému príbehu o cisárovnej Sissy, kde si hlavnú úlohu zahrala nezabudnuteľná Romy Schneider, je príbeh Alžbety Bavorskej dobre známy aj súčasníkom.
Z malej divošky, ktorá najradšej pobehovala po bavorských lesoch, sa stala manželka budúceho cisára Františka Jozefa.
Očarila ho natoľko, že jej dal prednosť pred sestrou Nené, vzdelanejšou a vyspelejšou, s ktorou počítal dvor celkom prirodzene ako s budúcou panovníčkou.
Kto by tento notoricky známy príbeh nepoznal. Mladučká Sissy, ktorá vstúpila do manželstva ešte ako tínedžerka, si musela poriadne vytrpieť hlavne od svojej svokry, arcivojvodkyne Žofie, ktorá ju nekompromisne tlačila k tomu, aby sa naučila dvornej etikete a vybranému správaniu.
FOTO: habsburg.estranky
Posadnutá vlastnou krásou
Viac ako panovnícke povinnosti však Sissy zaujímala vlastná krása. A bolo to tak po celý život, dokonca aj v starobe. Vo svojich najlepších rokoch totiž patrila Sissy k najkrajším panovníčkam. Prísne dohliadala na svoju hmotnosť a občas stravovacími návykmi privádzala ľudí okolo seba do šialenstva. Podľa zachovaných historických materiálov počas niektorých pôstnych dní pila iba šťavu z mäsa a dopĺňala to ovocím.
Ak sa vám dvíha žalúdok, nie ste sami. To, čo v tej dobe nazývali posadnutosťou vlastnou krásou, by možno dnes označili odborníci ako mentálnu anorexiu. V páse bola totiž Sissy počas celého svojho života ako prútik a pri výške viac ako 170 centimetrov nepresiahla 50 kilogramov.
Mala prijemnú tvár a krásne vlasy, ktoré považovali za korunu jej krásy. Účes jej vytvárali slúžky približne tri hodiny. Väčším problémom bol pre ňu škaredý chrup. Kvôli tomuto hendikepu sa zriedka usmievala a pri rozhovore minimálne otvárala ústa.
Nezabudnuteľná Romy Schneiderová ako filmová Sissy
Vrah, či vysloboditeľ?
So starnutím sa žena, posadnutá vlastnou krásou, zmierovala iba ťažko. Aj preto sa krátko po jej smrti objavili úvahy, či jej vrah tak trochu nepomohol uniknúť z tela, ktoré už začínala nenávidieť. Mala šesťdesiatku, keď sa v Ženeve vybrala som svojou priateľkou na loď, ktorá ju mala previesť do Montreaux. Cestou sa im do cesty priplietol muž, ktorý do nej narazil. Spadla a udrela sa, no trochu omámená vstala a išla ďalej. Prešla až k lodi, kde pocítila mdloby a dochádzal jej dych. Vôbec netušila, že ju pri náraze zasiahol tenkým pilníkom rovno do srdca. Krvi bolo minimum, život unikal postupne.
Cisára smrť manželky zronila napriek tomu, že mu v živote pripravila aj nemálo príkorí a on sám mal v čase jej skonu údajne tiež milenku.
Mimochodom, tragicky sa zakončil nielen život skutočnej Sissy, ale aj jej filmovej podoby, Romy Schneider. Zomrela na zástavu srdca mladá, 43- ročná. Nikdy sa nezmierila so smrťou svojho štrnásťročného syna Davida. Ten si rozťal tepnu pri preliezaní plota a vykrvácal.
Jeden z dobových nákresov atentátu
FOTO: habsburf.estranky
