BREZNO. Podnik bude úspešný, ak jeho činnosť pochopia organizácie a obyvatelia mesta, ktorí si dávajú robiť množstvo prác rôznou, často nelegálnou formou.
Poslanci sa inšpirovali v Spišskom Hrhove
Myšlienka vzniku Mestského podniku služieb vznikla po návšteve Spišského Hrhova, ktorý zástupcovia mesta absolvovali v decembri 2011. „Túto obec na východe Slovenska už niekoľko rokov dáva Svetová banka za vzor celej Európe, ako sa to s Rómami dá. Výsledok 12-ročnej práce je taký, že sa do obce sťahujú stále ďalší obyvatelia – zástupcovia majority, pretože tu nepoznajú problém s Rómami tak, ako ho poznáme v Brezne," tvrdí prednostka Ivana Kružliaková.
Podľa poslankyne Márie Majerčíkovej obec je skvelou ukážkou toho, že keď sa chce, dá sa aj napriek existujúcej legislatíve zvládnuť problematiku s neprispôsobivými občanmi. „Riešením nie je to, aby dlhodobo sociálne odkázaní občania, netýka sa to len Rómov, dostávali príspevky, alebo dokonca bývanie zadarmo. Všetko by malo byť podmienené prácou."
Príklad, ako to funguje na východe
Starosta Spišského Hrhova na konkrétnych prípadoch vysvetlil, ako to u nich funguje. V obci založili mestský podnik a hľadali vhodné práce. Zriadili stolársku dielňu, zámočnícku, kováčsku, okrem iného zabezpečovali výstavbu ciest, chodníkov, ostatným obyvateľom obce dodávali jednoduché stavebné práce, podieľali sa na výstavbe svojich vlastných domov a bytov.
„Výsledkom je, že bývajú ako ostatní slušní ľudia v bytoch s elektrickou energiou, teplou vodou, sami sa musia starať, aby ich domy vyzerali slušne. V obci nepoznajú neplatičov daní, nájomného, poplatkov za odpad. Ak by neplatili, dostali by horšiu prácu a zrušili by im nájom bytu," dodala prednostka.
Mestský podnik založili aj v Brezne
Založiť Mestský podnik služieb sa rozhodlo aj mesto Brezno. Vznik obchodnej spoločnosti so sídlom na Nálepkovej 3 poslanci schválili ešte vlani a pomaly sa začína rozbiehať. „Na území mesta je dostatok činností, ktoré nestíhajú vykonávať Technické služby, alebo si ich dokonca musia objednávať dodávateľským spôsobom. Ak sa bude množstvo takýchto pomocných prác vykonávať prostredníctvom podniku služieb, zabijeme niekoľko múch jednou ranou," pokračovala Majerčíková.
Najväčšiu úsporu pre mesto však vidí v tom, že pri menších investičných akciách, ako je oprava chodníkov, výroba dlažby, lavičiek a podobne, by sa takéto činnosti mohli vykonávať vo vlastnej réžii, prostredníctvom vlastného podniku služieb a nie častokrát predražene cez dodávateľské firmy.
Šanca privyrobiť si je len pre občanov Brezna
Na základe výberového konania do funkcie konateľa Mestského podniku služieb poslanci odsúhlasili Romana Porhajaša. „Je to pre mňa osobná výzva, pretože som pracoval ako riaditeľ úradu práce, mám skúsenosti s vedením ľudí aj celkom dobré znalosti o tom, kde hľadať zdroje na získanie financií. Štyri roky som viedol svoju s. r. o., ktorá fungovala aj v zahraničí. Môj názor aj väčšiny ľudí je, že takáto spoločnosť mohla v meste existovať skôr."
Podľa konateľa podnik bude dávať šancu a zamestnávať len občanov Brezna. Snahou mesta ako aj jeho príspevkových organizácií a inštitúcií je, aby vykonával služby predovšetkým pre nich.
Pomocné práce sú vždy lepšie ako žiadne
Mesto založilo spoločnosť so zámerom, aby príležitosť prilepšiť si dostali ľudia s nízkymi príjmami. V prvopočiatku nevznikne veľa pracovných miest a ani neuzavrú klasické pracovno-právne pomery. „Pôjde skôr o dohody o vykonaní práce, pracovnej činnosti, to znamená, že bude obmedzený čas práce ako aj príjem. Nebudú to ani klasické verejno-prospešné či aktivačné práce, ktoré robí mesto," povedal Roman Porhajaš.
Privyrobiť si budú môcť občania, ktorí sú v hmotnej núdzi alebo nezamestnaní. Ako ďalší príklad konateľ uviedol, že ak je žena na materskej dovolenke, rodinný rozpočet prostredníctvom pomocných prác v podniku môže o 150 až 200 eur zvýšiť jej manžel. „Spoluprácu nevylučujem ani so živnostníkmi, pokiaľ budú mať záujem, môžu participovať na zákazke."
Podnik si musí na seba zarobiť
Mestský podnik služieb začína fungovať so 100-percentnou majetkovou účasťou mesta a s výškou vkladu 5000 eur, ktoré v zmysle platnej legislatívy išli z rozpočtu mesta. Následne si svojou činnosťou musí na výdavky zarobiť.
Jednu časť zdrojov na financovanie zamestnancov môže poskytnúť úrad práce vo forme dotácie na pracovné miesta. O ňu však môže spoločnosť požiadať po roku svojej existencie. „Jednoznačne budeme fungovať z vlastných prostriedkov, ktoré si sami vyrobíme, získame na zákazkách. Ďalšou z možností, ako sfunkčniť podnik a prijať zamestnancov, je čerpať z eurofondov v rámci projektov.
Do jedného s názvom Komunitná synergia mesta Brezna sme sa už zapojili v spolupráci s mestom. Zatiaľ je v štádiu schvaľovacieho procesu, ale vyzerá to na dobrej ceste," prezradil Roman Porhajaš. Podľa neho aj ceno tvorbu bude ovplyvňovať, do akej miery budú čerpať peniaze z cudzích zdrojov na mzdy a odvody. Pokiaľ ich výška bude veľká, ceny za služby budú nižšie, ale aj tak by mali byť prijateľné a prístupné pre verejnosť.
Paleta služieb je pestrá
Najdôležitejšie pre podnik je získavanie zákaziek, aby mesto spolupracovalo a poslanci konali v prospech spoločnosti. Ako jedna z príležitostí sa ukazuje v priestoroch odpredaných kasární, napríklad pri búračských prácach, asanácii a podobne. „Predpokladá sa, že investor bude robiť aj manuálne činnosti a potrebovať dokončievacie a pomocné práce. V prípade výstavby bytov vidím možnosť robiť tretieho subdodávateľa, kde nás požiadajú práve na pomocné či výkopové práce."
V predmete činnosti podniku však nechýbajú služby v poľnohospodárstve, záhradníctve, lesníctve, poľovníctve, čistenie kanalizačných systémov, postupne pribudne výroba jednoduchých drevárskych výrobkov, ako aj z gumy, plastov či kovu a množstvo iných pomocných a dokončievacích prác. „Do budúca nevylučujeme pomoc starším či zdravotne postihnutým občanom."
Ako Roman Porhajaš povedal, zoznam služieb a cenník budú zverejnené v priebehu februára na stránke mesta.
Spolupráca s organizáciami mesta je nevyhnutná
Novovzniknutá spoločnosť bude spolupracovať s príspevkovými organizáciami mesta, ako aj Lesmi mesta Brezno, povodím Hrona a podobne.
Riaditeľ Technických služieb Tomáš Gaboň uznáva, že mestský podnik to nebude mať ľahké. „Musí začať z ničoho a postupne, zo začiatku len s niekoľkými zamestnancami. Úspešný bude len vtedy, ak jeho činnosť pochopia aj ďalší obyvatelia mesta, organizácie, inštitúcie, ktorí si dávajú robiť množstvo prác rôznou, často nelegálnou formou. Ak si tieto práce objednajú v mestskom podniku služieb, prispejú k zlepšeniu života v meste Brezno. Je to v ich rukách.“
Konateľ zámeru verí
Opačný názor na mestský podnik má poslanec Jozef Tokár, ktorý hlasoval proti jeho založeniu. „Mesto má vytvárať podmienky pre podnikanie a nie podnikať. Pri vzniku novej spoločnosti, kde mesto dalo svoj vklad 5000 eur, prenajíma priestory za euro a podnik prijme z úradu práce ľudí s osobitným zreteľom na skupiny z MRK čiže Rómov, mám silné pochybnosti, že to bude fungovať a mesto bude znášať ďalšie finančné straty. Ak začínajúci podnik nebude mať prácu, čo pri súčasnej recesii hrozí, nevyhne sa značným začiatočným nákladom. Kto to zaplatí?"
Na Tokárove slová oponuje poslankyňa Majerčíková, ktorá je zároveň členkou dozornej rady novozaloženej spoločnosti. „Dnes nikto nevie zaručiť, či bude podnik na začiatku ziskový, no treba vidieť aj sociálny rozmer tohto projektu. Spočíva v tom, že sa pokúsime nájsť prácu pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí sa na normálnom pracovnom trhu nevedia uplatniť."
Dôležité je, že konateľ zámeru verí. „Či sa bude podniku dariť, záleží aj od toho, či budú mať ľudia záujem o služby. Mojou snahou bude robiť všetko pre to, aby si spoločnosť zabezpečila samofinancovanie získaním zákazok a financovala sa z vlastných zdrojov."
