Každodenne chodí pomedzi nás. Skromný a nenápadný muž, o ktorom vďaka jeho tichej povahe nikto ani nevie, že je človek s vedeckými titulmi.
Pán docent, aké ste prežívali pocity pri preberaní ocenenia?
- V aktívnom veku som dostal viacero pracovných ocenení na úrovni Generálneho riaditeľstva hutníctva železa Praha, Slovenskej vedecko-technickej spoločnosti a zamestnávateľov v hutníctve železa alebo univerzitného školstva. Cenu mesta Brezna považujem za ocenenie celoživotných pracovných aktivít v našej spoločnosti a prínosu v spoločensko-kultúrnej sfére mesta, v ktorom som vyrástol a prežil celé dve tretiny svojho života. Pocity pri jej preberaní boli dojemné a nezabudnuteľné.
Vážim si dôveru navrhovateľov ocenenia i primátora mesta pri jej udelení na slávnostnom zasadnutí mestského zastupiteľstva, pri príležitosti 69. výročia oslobodenia Brezna rumunskou a ruskou armádou, na ktoré si živo spomínam z rokov svojho detstva.
Ako hutnícky inžinier ste pracovali vo funkcii hlavného metalurga a špecialistu, neskôr ako vysokoškolský pedagóg. Ktoré povolanie vás viac napĺňalo?
- Absolvoval som veľmi dobrú teoretickú výuku na Vysokej škole báňskej v Ostrave, ktorú som v praxi uplatnil vo Vítkovických železiarňach Klementa Gottwalda v Ostrave a v Železiarňach Podbrezová. Získaná 36-ročná prax v špičkových hutníckych podnikoch Československa bola vo vtedajších pomeroch najlepším predpokladom pre uplatnenie bohatých poznatkov v hutníctve železa a materiálovom inžinierstve pre výchovu novej generácie inžinierov v metalurgickej oblasti priemyslu.
Bohaté praktické skúsenosti z oblasti riadenia, výskumu a metalurgickej technológie boli dobrým predpokladom pre povolanie vysokoškolského pedagóga. Počas desiatich školských rokov pôsobenia na Technickej univerzite – hutníckej fakulte v Košiciach a Slovenskej technickej univerzite Bratislava – Materiálovotechnologickej fakulte Trnava, detašovanom pracovisku v Brezne som sa podieľal pri výchove viac než 250 budúcich inžinierov. Obidve povolania považujem za rovnocenné a nezastupiteľné pre pozitívne výsledky v súčasnej konkurencii vedy, výskumu a podnikania na trhoch v metalurgii kovov.
Ste autorom a spoluautorom 102 publikácií v odborných časopisoch. Zaujímavé však je, že aj spoluautorom 3 vynálezov a viac ako 150 zlepšovacích návrhov. O aké objavy išlo?
- Publikácie v domácich a zahraničných karentovaných odborných časopisoch a na odborných konferenciách boli zamerané na oblasť tvárnenia a tepelného spracovania hrubých plechov vyrábaných vo Vítkovických železiarňach a výrobu a odlievanie ocele na výrobu oceľových rúr v Železiarňach Podbrezová.
Pretrvávajúce problémy s kvalitou plynule odlievanej ocele boli podnetom pre výskum a vývoj a spoluautorstvo troch osvedčení vynálezov spoločne s pracovníkmi SAV v Košiciach na výrobu liacich práškov do kryštalizátorov a medzipanví na zariadení plynulého odlievania ocele. Spoločné dielo bolo výsledkom úspešného prepojenia vedy a techniky s praxou a potvrdením úspešnej spolupráce výrobného podniku s aplikovaným metalurgickým výskumom Slovenskej akadémie vied v oblasti metalurgie ocele.
Mnohí ľudia o vás nevedeli, že ste v Brezne jediným vysokoškolským učiteľom, ktorý okrem titulu inžinier, má pred menom a za ním ďalšie vedecké hodnosti doc., CSc., PhD. Čím všetkým ste museli prejsť, aby ste tieto tituly získali?
- Dovolím si vás poopraviť. S pánom docentom Františkom Lackom sme pravdepodobne dvaja vysokoškolskí učitelia technického zamerania v Brezne, ktorí po vypracovaní a obhajobe kandidátskych, resp. doktorských prác, splnení náročných kritérií a podmienok z praxe, jazykovej príprave, výskume a limitovaného počtu odborných publikácií, ohlasov vo vedeckej obci a predchádzajúcej pedagogickej činnosti úspešne vypracovali habilitačné dizertačné práce a obhájili ich na verejných prednáškach pred vedeckou radou príslušných fakúlt.
Splnili sme všetky záväzné podmienky pre habilitáciu v príslušných vedných odboroch na technických univerzitách Slovenska a po tajnom hlasovaní členov vedeckých rád fakúlt nás rektori univerzít vymenovali za docentov v príslušnom technickom odbore. Pri všetkej skromnosti musím konštatovať, že pre získanie všetkých vedecko-akademických hodností nebolo nám určite nič darované za žiadne politické alebo iné zásluhy. Obaja sme mali veľkú výhodu v získanej bohatej odbornej praxi vo výrobných podnikoch (Mostáreň Brezno resp. Vítkovické železiarne a Železiarne Podbrezová), ktorá je mimoriadne dôležitá pre pedagogickú činnosť. Určite je zložité o niečom prednášať a vychovávať nové generácie inžinierov alebo doktorandov, keď prednášajúci poznal fabriky a ich „tajomstvá“ len na exkurziách so študentmi alebo z literatúry.
Ktoré zo záľub v oblasti v športovej, kultúrnej či spoločenskej sú vám najbližšie?
- V rokoch gymnaziálnych a vysokoškolských štúdií som aktívne hrával ľadový hokej za Mostáreň Brezno a Baník Ostrava B. Hokej býval v Brezne mimoriadne atraktívny. Hrávali sme na prírodnom ľade za vtedajšou sokolovňou slovenskú západnú divíziu a dokázali sme udržiavať rovnocennú výkonnosť s klubmi z Trenčína, Nitry, Zvolena, B. Bystrice a Slovan Bratislava B. Brezno bolo liahňou vynikajúcich hokejistov – Ladislavom Horským počínajúc a zápasy v mrazoch priťahovali v skromných podmienkach neskutočné počty fanúšikov a priaznivcov hokeja.
V kultúrnej oblasti sa aktívne venujem zborovému spevu. Dvanásť rokov som spieval v Chrámovom zbore apoštola Pavla, v súčasnosti som členom Speváckeho zboru mesta Brezna v tenorovom parte.
Vlani ste pri príležitosti príchodu sv. Cyrila a Metoda stvárnili v inscenácii Zatajený Liszt postavu kardinála. Stotožnili ste sa s touto rolou?
- Pravdupovediac rolu kardinála Scitovského v predmetnej inscenácii autora Mariána Tkáča, predsedu Matice slovenskej, som prijal na osobnú výzvu Jozefa Prepletaného. Vyjadril som tak osobnú úctu a postoj nielen k významu osláv 1150. výročia príchodu Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy, ale predovšetkým úctu a priateľský vzťah k dlhoročnému hercovi a režisérovi Jožkovi. Predchádzajúce skúsenosti z učiteľského povolania mi významne pomohli pri slobode prejavu a strate trémy pred publikom na dvoch predstaveniach v breznianskych rímskokatolíckych kostoloch. Myslím, že naše herecké výkony amatérov z Chrámového zboru apoštola Pavla boli vydarené a inscenácia mala v Brezne pozitívnu odozvu.
