Vzhľadom na veľký význam maliarovho diela spolok navrhuje, aby sa mesto obrátilo na benátsku radnicu so žiadosťou o inštaláciu pamätnej tabule Dominikovi Skuteckému.
BANSKÁ BYSTRICA. Presne na Valentína uplynulo 165 rokov od narodenia maliara svetového mena Dominika Skuteckého.
Zaujímavosťou nepochybne je, že členovi Banskobystrického spolku okrášľovacieho a ochranného Andrejovi Predajnianskemu sa podarilo presne lokalizovať, kde vznikol v Benátkach obraz Dáma s holubmi. Predlohou v ňom bola maliarova manželka Cecília, ktorá je s ním spoločne pochovaná na židovskom cintoríne v Banskej Bystrici.
Dominik Skutecký prežil časť svojho tvorivého života v Benátkach, kde v prenajatom byte a ateliéri na Campo Manin tvoril a maľoval svoje obrazy v rokoch 1875 – 1889: „Obdobie, ktoré strávil v meste lagún, mu prinieslo uznanie. V roku 1889 sa usadil v Banskej Bystrici, no do Benátok sa ešte vrátil v rokoch 1894, 1903 a naposledy v roku 1911,“ hovorí Andrej Predajniansky.
Campo Manin je podľa neho malé námestie, ktorému dominuje socha talianskeho vlastenca a politika Daniela Maniniho od talianskeho sochára Luigiho Borroa z roku 1875. Jediná ulička , na ktorú sa človek dostane zo stredu námestia vedie presne na adresu, kde počas svojho pobytu v Benátkach Skutecký pôsobil.
Andrej Predajniansky hovorí, že druhým miestom v Benátkach, ktoré je priamo spojené s Dominikom Skuteckým, je 96,9 metrov vysoká dominanta Námestia sv. Marka, veža zvonice (Campanile di San Marco), postavená v rokoch 1905 – 1912. „Pôvodná veža, ktorá sa spomína už v desiatom storočí, sa v roku 1902 zrútila. Pri päte veže postavil v roku 1536-1540 taliansky sochár a staviteľ Jacop Sansovino budovu nazývanú Loggetta, ktorá v minulosti slúžila palácovej stráži. O tri storočia neskôr namaľoval Skutecký Loggettu, respektíve jej malú časť, na obraz Dáma s holubmi (1894).
Vzhľadom na veľký význam Skuteckého diela spolok navrhuje, aby sa mesto obrátilo na benátsku radnicu so žiadosťou o inštaláciu pamätnej tabule Dominikovi Skuteckému.
Presné miesto, kde obraz vznikol
FOTO: ANDREJ PREDAJNIANSKY
Od benátskeho moru ušiel do Bystrice
Benátsku tvorivú etapu Skuteckého ukončila epidémia. Autor knihy o D. Skuteckom Jozef Ďuriančik upresňuje, že po tom, ako celá Skuteckého rodina prešla Viedenskou nemocnicou s overením, že benátsky mor nepostihol ani jedného člena rodiny, usadzuje sa natrvalo v meste pod Urpínom . Tu ho privítalo silné rodinné zázemie manželky Cecílie. Hoci je banskobystrická tvorba maliara mimoriadne rôznorodá, podľa Jozefa Ďuriančika ho silno oslovovala predovšetkým atmosféra trhov a Medeného hámra.
K najznámejším obrazom s trohovou tematikou patrí nepochybne Trh v Banskej Bystrici, ktorý je namaľovaný ešte v benátskom štýle a je dokonalým dokumentom toho, ako centrum Banskej Bystrice vyzeralo v čase jeho vzniku. „V srdciach návštevníkov vyvoláva mimoriadne pocity . Pritom obraz má nielen výtvarnú ale tiež dokumentačnú hodnotu . Znázorňuje severnú časť dnešného Námestia SNP na konci 19 . storočia,“ hovorí Jozef Ďuriančik.
Nebol to však jeho jediný trhový námet. O rok neskôr vznikol nový obraz s rovnakým názvom „ Trh v Banskej Bystrici „ , umiestnený tentoraz do južnej časti Námestia SNP , „ Trh je zasadený do priestoru , kde v roku 1945 postavili obelisk na počesť padlých v 2 . svetovej vojne,“ hovorí Ďuriančik. . Nedokončený olej na kartóne zostal podľa neho nesignovaný, no na základe štýlovej ikonografickej analýzy ho jednoznačne pripísali D. Skuteckému.
Neskôr pre Galériu hlavného mesta Uhorska vytvoril obraz Mýtne námestie, pričom obraz zachytáva scénu pred hlavným mýtom v Budapešti , ktorý mal všetky znaky prináležiace tradičnému jarmoku . Známy je tiež jeho obraz „Modrého trhu“ v Banskej Bystrici, ktorý je imponujúci svojou neobvyklou farebnosťou.
J.Ďuriančik hovorí, že neskôr sa vrátil Skutecký k tomuto námetu aj obrazom „ Zeleninový trh v Banskej Bystrici , ktorý má tiež silnú dokumentačnú hodnotu.
