Jeho predseda Ján Kirdaj o nej hovorí, ako o ocenení všetkých, ktorí to už 15 rokov spolu ťahajú. A to doslova. Do kopca aj z kopca.
Existuje celá plejáda záujmových činností a športov. Prečo vás spojil práve bicykel?
- Ľudia sa spájajú v rôznych spolkoch, kluboch alebo združeniach. Bicykel dokáže spojiť rôznorodých ľudí na báze cyklistiky. Buď je to cyklistika športová alebo cykloturistická. Ja som sa vždy snažil počas môjho predsedovania spájať obidve tieto možnosti cyklistiky, aj keď musím priznať, že v posledných rokoch je to skôr už len cykloturistika. Športová cyklistika je oveľa náročnejšia či už na fyzickú pripravenosť alebo financie. Ale najskôr treba hlavne chcieť.
Pravdepodobne chcete, keď už 15 rokov pôsobíte ako jeden celok. Spomínate si, ako ste začínali?
- Určite. „Počuj, viem že bicykluješ. Chceme založiť klub. Nepridáš sa?“ Takto ma v roku 1998 oslovil kamarát Jano Ščerbík, prvý predseda klubu. Aktívne dejiny Slovenského cykloklubu Ďumbier však odštartovala prvá oficiálna cykloakcia 11. apríla 1999 ku prameňu Hrona za účasti 15 cyklistov. Od tohto okamihu sa členovia klubu stretávali na cyklovýletoch dvakrát do mesiaca, niektorí aj častejšie na prieskumných akciách, na ktorých vyhľadávali nové trasy, ktoré neskôr zaraďovali do oficiálnych výletov. Na úplnom začiatku nás teda nebolo viac ako 20, dnes je nás už 80 a stále rastieme.
Čiže záujem Horehroncov o cyklistiku stúpa...
- Myslím, že je to vidieť na našom počte členov.
V čom spočíva vaša činnosť?
- Medzi najčastejšie akcie patria tzv. víkendovky. Sú to akcie do blízkeho alebo ďalekého okolia po našom kraji, väčšinou po lesných a horských cestičkách. Niekedy organizujeme aj tzv. výjazdovky, kedy sa presúvame vlakom alebo autami na miesto výjazdu a tam poznávame naše krásne Slovensko. V roku 1999 sme zorganizovali našu prvú zahraničnú cyklodovolenku do susednej Českej republiky. Bola to oblasť Šumavy a Lipna a vtedy sme si uvedomili, že na bicykli sa dajú zdolávať nielen naše blízke humná, ale aj zahraničie.
Pocity?
- Bolo to neskutočne krásne. Prvýkrát sme voľne bicyklovali nielen po Čechách, ale boli sme aj v Rakúsku a v Nemecku a nikto od nás na hraniciach nič nechcel. Žiadny doklad sme ani nemuseli vytiahnuť z vrecka. Ešte vtedy tam síce boli colníci, ale tí nám len zasalutovali, pozdravili a to bolo všetko. Kamarát chcel pečiatku do pasu a nemecký colník povedal: „To byt moc prace.“ Proste eufória na bicykloch z otvorených hraníc.
To vás asi naštartovalo, lebo ste neostali len pri tom...
- V ďalších rokoch sme boli na cykloexpedičných zájazdoch na mnohých miestach. Talianske ostrovy Elba, Sardínia, Sicília, francúzska Korzika, Port Grimaud, St. Tropez, Ukrajina, Poľsko, chorvátske ostrovy Brač, Hvar, Korčula, Pag a pevninské časti Vodice, Pelješac, Krka a grécky Thasos a Chalkidiki.
Naozaj kvantum. Kde bolo najlepšie?
- Všetky miesta mali svoj zaujímavý kolorit, ale medzi najzaujímavejšie patrí určite Sicília s jej pre nás exotickou sopkou Etnou a Liparskými ostrovmi. Zažili sme veľmi krásne stretnutia s miestnymi obyvateľmi, ale aj nepríjemnosti s ukradnutými bicyklami. Zažili sme odpadnutie kolesa na prívese za autobusom na talianskej diaľnici, mini haváriu autobusu vo Francúzsku alebo neodhadnutie výšky autobusu v Srbsku a následné zdemolovane strechy na čerpacej stanici, malé úrazy na bicykli, ale to všetko asi patrí k tomu.
Takže o dramatické chvíle nie je núdza. Vráťme sa ale domov. Vašou špecialitou sú cyklomaratóny. Najskôr ste spoluorganizovali Nízkotatranské MTB maratóny v Brusne, neskôr ste stáli pri zrode podobných podujatí pre deti, ale aj samostatných cyklomaratónov v Brezne. Prečo sa ten minuloročný neuskutočnil?
- Bolo to hlavne kvôli finančnému zabezpečeniu podujatia. Bohužiaľ, podpora športových akcií takéhoto rázu je závislá od sponzorských mecenášov a tých je čoraz menej. Môžem však verejnosti sľúbiť, že v roku 2014 bude a to 28. septembra, zatiaľ pod pracovným názvom Breznianske cyklopreteky. Ako Svätoplukovi synovia totiž spojili svoje sily traja organizátori - MŠK Brezno, ZABER.sk a my SCK Ďumbier. Viac informácií prinesieme na našich stránkach už čoskoro.
Šéfom klubu ste od roku 2002, no na bicykli brázdite cesty už podstatne dlhšie. Ktorú trasu by ste priaznivcom cyklistiky určite odporučili?
- Medzi také najzaujímavejšie trasy z blízkeho okolia Brezna patria cyklotrasy v Čiernom Balogu, Hrončoku alebo smer Krpačovo. Tých ciest na Slovensku je skutočne veľmi veľa a tak nemôžem odporúčať len jednu, ale rozhodne sa treba čo najskôr dostať z dosahu áut na horské cestičky, kde ste určite vo väčšom bezpečí. Trochu ma mrzí, že sa nebudujú cyklocestičky na hlavných ťahoch medzi obcami. Nestačí cyklotrasy len značiť na už existujúcich lesných komunikáciách, treba ich budovať aj na hlavných ťahoch tak, ako pre autá. Dám vám príklad: keď chcete ísť z Banskej Bystrice do Brezna na cestnom alebo klasickom bicykli, musíte jednoznačne porušiť zákon, lebo na cestu I/66 sa z Bystrice dostanete len po novovybudovanej R1! Na cyklistov sa úplne zabudlo!
Dá sa s tým niečo robiť?
- Určite, ale obávam sa, že to nebude tak rýchlo, alebo či to vôbec niekedy bude, ale to nie je ani v kompetenciách a ani v možnostiach akéhokoľvek cykloklubu.
