Streda, 21. február, 2018 | Meniny má Eleonóra
Pridajte si svoje mesto

Bystričania nie sú krepí ani pažraví

Nárečové zvyklosti a osobité podoby jazykového koloritu Banskej Bystrice a okolia tvoria neodmysliteľnú súčasť regionálnej kultúry.

Genius Loci - tvorí ho aj neobvyklý dialekt(Zdroj: archív OZ PERMON)

Nárečové zvyklosti a osobité podoby jazykového koloritu Banskej Bystrice a okolia tvoria neodmysliteľnú súčasť regionálnej kultúry. Mäkkosť do dialektu vniesli až tvrdí chlapci z Horehronia.

BANSKÁ BYSTRICA. „Bystričan je hrdý, dakedy býva aj priečny, ale určite nie je pažravý, ako hovoria Bryndziari (Zvolenčania) a už vonkoncom nie je krepý.“ Tak charakterizuje obyvateľa Banskej Bystrice zbierka nárečových zvyklostí a podôb jazykového koloritu z Banskej Bystrice s príznačným názvom Čak si z Bystrici? Jej druhé rozšírené vydanie opäť presvedčí zvyšnú časť Slovenska o tom, že ak sa nejaké mesto nachádza v srdci krajiny, ešte to nemusí automaticky zaručovať jazykovú rýdzosť slovného prejavu obyvateľov. .

Naopak, jazyk starých Banskobystričanov, ktorý sa v mnohých odtieňoch zachoval dodnes, má svoje špeciálne pravidlá, jazykové zvláštnosti a nesie v sebe zároveň zvláštny humor. Toto osobité nárečie sa tvorilo v nadväznosti na tvrdý banský život našich predkov a vo veľkej miere bolo ovplyvnené nemčinou. Podobne ako pochádza Štiavničan zo "Štiavnici" a Kremničan z "Kremnici", tak aj obyvatelia Banskej Bystrice sú jednoducho z "Bystrici".

A hoci sa niektoré slová a slovné spojenia z Banskej Bystrice udomácnili aj v iných regiónoch Slovenska , do spisovného nárečia sa nedostali. Presvedčil nás o tom prepis notoricky známeho označenia hlúpeho človeka, ktorému v Banskej Bystrici nezvyknú povedať inak ako krepý, alebo krepáň. Počítač nám ho s istotou označil červenou vlnovkou ako nespisovné slovo.

Starobystričan v Nemecku na reč predkov nezabudol

Zbierku nárečových zvyklostí pozbieral, či po bystricky „narichtoval“ Starobystričan Dušan Klimo, ktorý od roku 1968 žije v Nemecku. Detstvo a mladosť však prežil kúsok od Huštáka pod Galgenbergom, čo v ňom zanechalo nezmazateľnú stopu a dodnes sa cíti Banskobystričanom. Jeho otec bol pravotár a starý otec jedným z posledných cechmajstrov, takže príležitostí na komunikáciu v jazyku predkov bolo viac ako dosť.

“Po bystricky som hovoril od detstva. Starobystričtina bola každodenným jazykom, nielen v našej rodine, ale aj na ulici, v širšej rodine, medzi známymi či na ringu v meste,” povedal nám.

Hovoriť spisovnou slovenčinou ho naučili až v škole: „Pamätám sa, ako sa učitelia usmievali a opravovali nás, keď sme niečo povedali či zatiahli po našom, po bystricky,“ dodal.

klimo_r4348.jpg

Dušan Klimo - autor zbierky nárečových zvyklostí

FOTO - archív D.K.

Myšlienka zachovať jedinečné výrazové prostriedky neopakovateľného bystrického dialektu sa podľa neho zrodila dávnejšie. „Potrebovala však dozrieť a najmä bolo treba nájsť ľudí, tých “echtovných” Bystričanov, ktorí by boli ochotní pomôcť a účinne prispieť k realizácii zámeru,“ hovorí.

Zdôrazňuje, že mu nešlo o romanticko – nostalgický pohľad do minulosti rodiska, ale v prvom rade o zachovanie neopakovateľného jazykového koloritu a výrazového bohatstva z mesta pod Urpínom pre budúce generácie.

Dialekt ako srdcová záležitosť

Nie je jazykovedcom, dialekt preto neskúmal z tohto pohľadu: „Je to moja srdcová záležitosť a nie predmet výskumu a bádania. Je to otázka vnútorného postoja k svojmu rodisku, neomylný inštinkt hovoriaci: ja patrím sem, tu som doma, hoci žujem niekde inde. Tento inštinkt sa nedá získať na trhu, on sa prenáša z generácie na generáciu, šíri sa a prepaľuje ako onen vychýrený destilát z bystrických sliviek, až kým sa z neho nestane neopakovateľný dedičný kód, otvárajúci brány raja už tu na zemi, pod Urpínom.“

Hoci žije už roky ďaleko od rodného mesta, cez skype sa často zhovára s rovesníkmi, Bystričanmi roztrúsenými po celom svete . „Samozrejme, komunikujeme po našom, po bystricky. Aj keď navštívim svoje rodisko, nájde sa ešte zopár “ cistých“ (c je bez mäkčeňa) Bystričanov”, pre ktorých nie je problém hovoriť po bystricky.

Krepý ako križovatka na Huštáku

K zanieteným propagátorom starého jazyka patrí aj ďalší Starobystričan, mestský poslanec Milan Lichý, ktorý sa podieľal aj na zostavení zbierky. „Mamička síce pochádzala zo západného Slovenska, ale starý otec mal na všetko klasické slogany v nárečí, ktorými nás doslova zásoboval. Napríklad na otázku starkej, aký bol obed, vždy odpovedal, že lepší ako vlani,“ dodal. Toto nárečie totiž nebolo príznačné iba slovnými spojeniami, ale aj množstvom vtipných sloganov.

Vezmime si napríklad už spomenuté slovko krepý. Milan Lichý dodáva, že samotné slovo malo množstvo významových odtieňov. Ak niekoho považovali za ťažko streleného, označovali ho krepý. Miernejšia forma bola okrepený, alebo prikrepený. Ak bol niekto zaostalý, bol krepkavý.

Slovo krepý sa však bežne používalo aj v rôznych prirovnaniach. K tým najznámejším patrilo, že je niekto krepý ako križovatka na Huštáku.

Paradoxne, v blízkosti mäkkej reči Podpoľania a Horehronia sa vyvíjala jazyková podoba, kde len s ťažkým srdcom vpúšťali mäkčene. Tie im sem priniesli až tvrdí chlapi z Horehronia.

Pre dlhoročného lesného odborníka a ochranára Júliusa Burkovského toto nárečie znamenalo doslova teplo domova. „Spája sa mi s detstvom a všetkými mojimi blízkymi. Preto je to pre mňa nárečie srdca,“ dodal.

Keď krú nie je voda

Niektoré nárečové slovíčka znejú naozaj zaujímavo. Napríklad krv bola pre našich predkov krú, namiesto túlania sa po uliciach labzovali, ročné batoľa bolo lanštiak , keďže sa narodilo v predošlom roku. Koniec koncov, obyvatelia sa nad tým veľmi "nekrenkovali". Veď hudrovali (hundrali) vždy iba tí, čo nemali nič na práci.

Nak sa neurazia (Bystrickie poviedačke a pripomienke)

Nak sa neurazia, že sme sa stretli.( Prejav prehnanej bystrickej slušnosti).

Iba krepie ťalce sa idú špacíruvať na bitúnog. (Iba nemúdri sa zbytočne vystavujú nepríjemnostiam.)

Sedel ako talkňa na šmalci. ( Hniezdil sa.)

Máš otvorenie jatke. ( Máš otvorený rázporok na nohaviciach.)

Sliepke sa rátajú až na mrkačke.( Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie.)

Bol ako Môťovský ocot. ( Bol slabý.)

Taký bol opincľavený. ( Nevyzeral dobre, bol ustatý.)

Zaujímavosti

 


  1. Príbor a toaletný papier pacienti do bystrickej nemocnice nosiť nebudú. Všetko dostanú v základnom balíčku 760
  2. Fialková pokazila streľbu, slovenskú zmiešanú štafetu stiahli z pretekov 684
  3. Mladí turisti sa stratili večer neďaleko Pohronskej Polhory, do zrubu nedorazili 554
  4. Bystrica chystá veľké privítanie Anastasie Kuzminovej na 1. marca Foto 509
  5. Plakala a plakala. Ten pocit bezradnosti neprajem nikomu, tvrdí Fialková 407
  6. Polícia sa postará cez jarné prázdniny o našu bezpečnosť priamo na svahoch Foto 150
  7. Országh: Ani v jednom zápase sme nesklamali 111
  8. Na koncert Marie Rottrovej za predplatné MY 89
  9. Cez jarné prázdniny sa deti nudiť nebudú. Prinášame veľký prehľad akcií 81
  10. Povrazník má mapu ovocných stromov, ďalej ju chcú dopĺňať 76

Najčítanejšie správy

Banská Bystrica

Príbor a toaletný papier pacienti do bystrickej nemocnice nosiť nebudú. Všetko dostanú v základnom balíčku

Fakultná nemocnica s poliklinikou F.D. Roosevelta sa pustila do dvoch projektov, ktorých cieľom je zvyšovanie spokojnosti pacientov.

Mladí turisti sa stratili večer neďaleko Pohronskej Polhory, do zrubu nedorazili

Dvom mladým turistom z Kysúc vo veku 18 a 24 rokov pomáhali v pondelok 19. februára vo večerných hodinách členovia Horskej záchrannej služby (HZS) na Muránskej planine.

Bystrica chystá veľké privítanie Anastasie Kuzminovej na 1. marca

Presný program mesto upresní v najbližších dňoch.

Plakala a plakala. Ten pocit bezradnosti neprajem nikomu, tvrdí Fialková

Bola som dezorientovaná. Nevedela som, či mám vôbec o niečo bojovať, hovorí Anastasia Kuzminová.

Blízke regióny

Kde sa dá v Liptove dobre zalyžovať? Ponúkajú sa malé strediská

Pravá zima nechala na seba čakať. Začiatok sezóny vyzeral katastrofálne, počasie sa umúdrilo tak ,ako sa na toto ročné obdobie patrí, a vďaka mrazu a snehu mohli spustiť prevádzku aj menšie strediská a dedinské lyžiarske vleky.

V Iľanove sa už lyžuje, Mikulášania to majú zadarmo

Obyvatelia mesta Liptovský Mikuláš na vleku neplatia.

Do Váhu sa dostala odpadová voda z kožiarskeho závodu

Rozruch v priemyselnej časti Liptovského Mikuláša vyvolala havária v kanalizačnom potrubí jedného z najväčších závodov v meste. Odpadové vody z kožiarskej výroby tiekli priamo do Váhu.

Cestu smrti nahradila iná

Na cestách regiónu zomrelo vlani deväť ľudí. Okresu Detva patrí prím z hľadiska požitia alkoholických nápojov vinníkom dopravnej nehody.

NEHODY: Rizikovým je hlavný ťah Žiarom. Fenoménom sa stáva Banská Štiavnica

Nehôd v žiarskom regióne bolo rekordne málo, ich následky však boli závažné.

Všetky správy

Plakala a plakala. Ten pocit bezradnosti neprajem nikomu, tvrdí Fialková

Bola som dezorientovaná. Nevedela som, či mám vôbec o niečo bojovať, hovorí Anastasia Kuzminová.

Babráci. Fanúšikovia majú právo sa hnevať

Olympijská správa o stave slovenského hokeja.

Šatan: Z nášho trendu nezľavíme. Budeme v ňom pokračovať

Keď sa pozriem na celý turnaj, sú tam pozitívne veci, na ktorých sa dá stavať do budúcnosti, hovorí Miroslav Šatan.

Hokej - Program, tabuľky, skupiny - Zimná olympiáda 2018 (ZOH 2018)

Hokejový turnaj sa začína v stredu 14. februára 2018. Slovensko doň vstúpi zápasom proti Olympijským športovcom z Ruska.