Utorok, 12. december, 2017 | Meniny má Otília
Pridajte si svoje mesto

Bystričania nie sú krepí ani pažraví

Nárečové zvyklosti a osobité podoby jazykového koloritu Banskej Bystrice a okolia tvoria neodmysliteľnú súčasť regionálnej kultúry.

Genius Loci - tvorí ho aj neobvyklý dialekt(Zdroj: archív OZ PERMON)

Nárečové zvyklosti a osobité podoby jazykového koloritu Banskej Bystrice a okolia tvoria neodmysliteľnú súčasť regionálnej kultúry. Mäkkosť do dialektu vniesli až tvrdí chlapci z Horehronia.

BANSKÁ BYSTRICA. „Bystričan je hrdý, dakedy býva aj priečny, ale určite nie je pažravý, ako hovoria Bryndziari (Zvolenčania) a už vonkoncom nie je krepý.“ Tak charakterizuje obyvateľa Banskej Bystrice zbierka nárečových zvyklostí a podôb jazykového koloritu z Banskej Bystrice s príznačným názvom Čak si z Bystrici? Jej druhé rozšírené vydanie opäť presvedčí zvyšnú časť Slovenska o tom, že ak sa nejaké mesto nachádza v srdci krajiny, ešte to nemusí automaticky zaručovať jazykovú rýdzosť slovného prejavu obyvateľov. .

Naopak, jazyk starých Banskobystričanov, ktorý sa v mnohých odtieňoch zachoval dodnes, má svoje špeciálne pravidlá, jazykové zvláštnosti a nesie v sebe zároveň zvláštny humor. Toto osobité nárečie sa tvorilo v nadväznosti na tvrdý banský život našich predkov a vo veľkej miere bolo ovplyvnené nemčinou. Podobne ako pochádza Štiavničan zo "Štiavnici" a Kremničan z "Kremnici", tak aj obyvatelia Banskej Bystrice sú jednoducho z "Bystrici".

A hoci sa niektoré slová a slovné spojenia z Banskej Bystrice udomácnili aj v iných regiónoch Slovenska , do spisovného nárečia sa nedostali. Presvedčil nás o tom prepis notoricky známeho označenia hlúpeho človeka, ktorému v Banskej Bystrici nezvyknú povedať inak ako krepý, alebo krepáň. Počítač nám ho s istotou označil červenou vlnovkou ako nespisovné slovo.

Starobystričan v Nemecku na reč predkov nezabudol

Zbierku nárečových zvyklostí pozbieral, či po bystricky „narichtoval“ Starobystričan Dušan Klimo, ktorý od roku 1968 žije v Nemecku. Detstvo a mladosť však prežil kúsok od Huštáka pod Galgenbergom, čo v ňom zanechalo nezmazateľnú stopu a dodnes sa cíti Banskobystričanom. Jeho otec bol pravotár a starý otec jedným z posledných cechmajstrov, takže príležitostí na komunikáciu v jazyku predkov bolo viac ako dosť.

“Po bystricky som hovoril od detstva. Starobystričtina bola každodenným jazykom, nielen v našej rodine, ale aj na ulici, v širšej rodine, medzi známymi či na ringu v meste,” povedal nám.

Hovoriť spisovnou slovenčinou ho naučili až v škole: „Pamätám sa, ako sa učitelia usmievali a opravovali nás, keď sme niečo povedali či zatiahli po našom, po bystricky,“ dodal.

klimo_r4348.jpg

Dušan Klimo - autor zbierky nárečových zvyklostí

FOTO - archív D.K.

Myšlienka zachovať jedinečné výrazové prostriedky neopakovateľného bystrického dialektu sa podľa neho zrodila dávnejšie. „Potrebovala však dozrieť a najmä bolo treba nájsť ľudí, tých “echtovných” Bystričanov, ktorí by boli ochotní pomôcť a účinne prispieť k realizácii zámeru,“ hovorí.

Zdôrazňuje, že mu nešlo o romanticko – nostalgický pohľad do minulosti rodiska, ale v prvom rade o zachovanie neopakovateľného jazykového koloritu a výrazového bohatstva z mesta pod Urpínom pre budúce generácie.

Dialekt ako srdcová záležitosť

Nie je jazykovedcom, dialekt preto neskúmal z tohto pohľadu: „Je to moja srdcová záležitosť a nie predmet výskumu a bádania. Je to otázka vnútorného postoja k svojmu rodisku, neomylný inštinkt hovoriaci: ja patrím sem, tu som doma, hoci žujem niekde inde. Tento inštinkt sa nedá získať na trhu, on sa prenáša z generácie na generáciu, šíri sa a prepaľuje ako onen vychýrený destilát z bystrických sliviek, až kým sa z neho nestane neopakovateľný dedičný kód, otvárajúci brány raja už tu na zemi, pod Urpínom.“

Hoci žije už roky ďaleko od rodného mesta, cez skype sa často zhovára s rovesníkmi, Bystričanmi roztrúsenými po celom svete . „Samozrejme, komunikujeme po našom, po bystricky. Aj keď navštívim svoje rodisko, nájde sa ešte zopár “ cistých“ (c je bez mäkčeňa) Bystričanov”, pre ktorých nie je problém hovoriť po bystricky.

Krepý ako križovatka na Huštáku

K zanieteným propagátorom starého jazyka patrí aj ďalší Starobystričan, mestský poslanec Milan Lichý, ktorý sa podieľal aj na zostavení zbierky. „Mamička síce pochádzala zo západného Slovenska, ale starý otec mal na všetko klasické slogany v nárečí, ktorými nás doslova zásoboval. Napríklad na otázku starkej, aký bol obed, vždy odpovedal, že lepší ako vlani,“ dodal. Toto nárečie totiž nebolo príznačné iba slovnými spojeniami, ale aj množstvom vtipných sloganov.

Vezmime si napríklad už spomenuté slovko krepý. Milan Lichý dodáva, že samotné slovo malo množstvo významových odtieňov. Ak niekoho považovali za ťažko streleného, označovali ho krepý. Miernejšia forma bola okrepený, alebo prikrepený. Ak bol niekto zaostalý, bol krepkavý.

Slovo krepý sa však bežne používalo aj v rôznych prirovnaniach. K tým najznámejším patrilo, že je niekto krepý ako križovatka na Huštáku.

Paradoxne, v blízkosti mäkkej reči Podpoľania a Horehronia sa vyvíjala jazyková podoba, kde len s ťažkým srdcom vpúšťali mäkčene. Tie im sem priniesli až tvrdí chlapi z Horehronia.

Pre dlhoročného lesného odborníka a ochranára Júliusa Burkovského toto nárečie znamenalo doslova teplo domova. „Spája sa mi s detstvom a všetkými mojimi blízkymi. Preto je to pre mňa nárečie srdca,“ dodal.

Keď krú nie je voda

Niektoré nárečové slovíčka znejú naozaj zaujímavo. Napríklad krv bola pre našich predkov krú, namiesto túlania sa po uliciach labzovali, ročné batoľa bolo lanštiak , keďže sa narodilo v predošlom roku. Koniec koncov, obyvatelia sa nad tým veľmi "nekrenkovali". Veď hudrovali (hundrali) vždy iba tí, čo nemali nič na práci.

Nak sa neurazia (Bystrickie poviedačke a pripomienke)

Nak sa neurazia, že sme sa stretli.( Prejav prehnanej bystrickej slušnosti).

Iba krepie ťalce sa idú špacíruvať na bitúnog. (Iba nemúdri sa zbytočne vystavujú nepríjemnostiam.)

Sedel ako talkňa na šmalci. ( Hniezdil sa.)

Máš otvorenie jatke. ( Máš otvorený rázporok na nohaviciach.)

Sliepke sa rátajú až na mrkačke.( Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie.)

Bol ako Môťovský ocot. ( Bol slabý.)

Taký bol opincľavený. ( Nevyzeral dobre, bol ustatý.)

Zaujímavosti

 


  1. Na strednom Slovensku sú na cestách problémy 3 897
  2. V Brezne chcú žiť bez chémie a konzervantov. Vybudovali vlastnú mliekareň Foto 2 092
  3. Turisti uviazli v krajne nepriaznivom počasí na Kráľovej holi 740
  4. Na Donovaloch silno sneží, horský priechod uzavreli pre nákladné vozidlá nad 10 metrov 279
  5. Sezóna sa ani poriadne nezačala a bežecké trate už ničia skútre Foto 209
  6. Krajskí poslanci súhlasili s výmenou predstavenstva a dozornej rady Banskobystrickej regionálnej správy ciest Foto 208
  7. Pozor: Pre okres Brezno platí najvyšší stupeň výstrahy pred vetrom 151
  8. Ľudia začuli na Chopku volanie o pomoc, volali horských záchranárov 145
  9. Mladý džudista zbiera úspechy medzi elitou. Šport ho učí drine a sebazapreniu 145
  10. V depozite odkryjú život Banskej Bystrice cez objektív Foto 140

Najčítanejšie správy

Banská Bystrica

Na strednom Slovensku sú na cestách problémy

Horské priechody Čertovica a Šturec ráno uzavreli pre nákladné autá, smerom na Brezno od Banskej Bystrice odkláňali dopravu na Brusno.

V Brezne chcú žiť bez chémie a konzervantov. Vybudovali vlastnú mliekareň

O mliečne výrobky v Brezne nebude núdza. Poľnohospodárske družstvo Ďumbier okrem pestovania obilnín a chovania dojníc rozbehlo prevádzku mliekarne, kde výrobu masla a tvarohu plánuje postupne rozšíriť o ďalšie produkty zdravej výživy.

Turisti uviazli v krajne nepriaznivom počasí na Kráľovej holi

Počas cesty nahor vypovedal ratrak, v ohrození sa ocitli aj záchranári.

Na Donovaloch silno sneží, horský priechod uzavreli pre nákladné vozidlá nad 10 metrov

Situáciu komplikuje aj silný vietor, robia sa snehové jazyky.

Sezóna sa ani poriadne nezačala a bežecké trate už ničia skútre

Lyžiari sa domáhajú spoločnej akcie, pri ktorej by si na trate posvietila polícia spoločne s lesnou strážou a majiteľmi lesných ciest a zvážnic, prípadne so spoločnosťami, ktoré zabezpečujú úpravu tratí.

Blízke regióny

Stredisko v Jasnej pre silný vietor uzavreli

Lyžiarske stredisko je dnes zatvorené, horskí záchranári ratovali z Kráľovej Hole dvoch turistov.

Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach

Po viac ako štyridsiatich rokoch vypravili motorový vlak z ružomberskej hlavnej stanice na trať vedúcu do Korytnice. Ružomberskí nadšenci by boli radi, keby historický vláčik jazdil po trati pravidelne.

Legendárna detská ozdravovňa Železnô končí

Tesne pred oslavou storočnice ju ministerstvo zdravotníctva zatvára.

Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári

Práce sa naplno rozbehnú až po tom, ako diaľničiari ukončia proces posúdenia vplyvov novej trasy tunela na životné prostredie.

Neďaleko Mŕtveho ramena našli žiarski rybári stopy medveďa (+FOTO)

So stopami po medveďovi sme sa tu stretli prvýkrát, hovorí žiarsky rybár.

Všetky správy

V New Yorku došlo k pokusu o teroristický útok

Výbuch bomby nikoho nezabil, len zranil štyroch ľudí.

Ramsay: Či Slovensko nevypadne do béčka? To nemôžem sľúbiť

Tréner Craig Ramsay chce naučiť slovenských hokejistov hrať s rozumom.

O čo naozaj ide Georgeovi Sorosovi

Mýty, fikcia a fakty. Čo sa všetko spája so známym finančníkom.

Rok 1992: Bleskový rozvod a každý iným smerom. Ako si Mečiar s Klausom delili republiku

Rozdelenie Českej a Slovenskej federatívnej republiky nebolo ani zďaleka ľahké, no dodnes sa považuje za vzor riešenia sporov.

Obuvnícka firma Gabor nútila ľudí pracovať nadčas. Dostala pokutu

Spoločnosť zamestnávala v minulom roku takmer 1500 ľudí.