Maroškovci si pripomenuli dôležité výročia našich národných dejín

BREZNO. V pondelok 17. februára sa pred Horehronským múzeom uskutočnilo spomienkové stretnutie. Členovia Klubu Martina Rázusa Maroško, ktorých podporili MO Matice slovenskej a SZ protifašistických bojovníkov a ďalší priaznivci, si pripomenuli 165. výročie udalosti, keď 17. februára 1849 z balkóna radnice v Brezne Jozef Miloslav Hurban vyzýval Brezňanov do boja za Žiadosti slovenského národa.

Predseda maroškovcov Milan Kováčik vo svojom príhovore priblížil život tohto nekompromisného bojovníka za národné práva Slovákov. 16. septembra 1848 sa vo Viedni na zhromaždení Slovanov, pod vedením Ľ. Štúra, J. M. Hurbana, M. M. Hodžu utvoril najvyšší národný a vojenský orgán národného hnutia, za národné a sociálne práva Slovákov - Slovenskú národnú radu. Jozef Miloslav Hurban sa stal jej predsedom. Takto sa stal vodcom Slovenského povstania v meruôsmych rokoch, ktoré napriek neúspechu bolo prvým samostatným masovým odzbrojeným vystúpením Slovákov v moderných dejinách. Na sklonku života ho jednoduchý ľud z vďaky nazýval Otcom národa. Opak si o tom myslela maďarská mašinéria. Bol to jednoducho Pansláv, čo bol ich výraz pre buričov za slovenský národ. V dejinách Slovenska a v našich srdciach má však pevné miesto.“

Revolučný prevrat J. M. Hurban privítal básňou Bije zvon slobody, čujte ho národy. Veršami z nej, ako aj úryvkom z knihy Perom a mečom od T. Winklera (Hurban ide do Brezna!) oživil podujatie člen klubu Maroško Milan Pivovarči. Priebeh Slovenského povstania (1848-49) priblížil predseda Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov č. 3 v Brezne podplukovník Jozef Schulz.

Stretnutie maroškovci ukončili pripomenutím si 170. výročia vzniku slovenskej hymny. Jej text zložil v Novom roku 1844 študent Janko Matuška, ako protest, po tom ako 31. decembra 1843 suspendovali obľúbeného Ľudovíta Štúra z funkcie námestníka evanjelického lýcea v Bratislave. Text zložil na nápev ľudovej piesne Kopala studienku, ktorá bola rozšírená po viacerých regiónoch Slovenska. „Každý roduverný, vzdelaný a najmä mladý Slovák a Slovenka, by mali poznať, za akých okolnosti sa zrodila naša slovenská hymna,“ dodal na záver Milan Kováčik.

FOTO - AUTORKA