Hrobky na vymretie?

BANSKÁ BYSTRICA. Nekropolnej architektúre, čo je odborné označenie pre architektúru na miestach posledného odpočinku našich predkov, sa na Slovensku nevenuje dostatočná pozornosť. Pritom mnohé sakrálne stavby, krypty, či hrobky predstavujú cenné historické a kultúrne hodnoty. Dôkazom toho je skutočnosť, že mnohé známe svetové cintoríny sa vďaka zachovaným objektom a cielenej ochrane stali navštevovanými turistickými miestami.

V Banskej Bystrici, predovšetkým na mestskom katolíckom cintoríne, či na evanjelickom cintoríne v Lazovnej ulici sa tiež zachovalo niekoľko pozoruhodných stavieb. Viaceré z nich však chátrajú a doplácajú nielen na zložité majetkové vzťahy, ale tiež na to, že nie sú vyhlásené za kultúrne pamiatky.

Riaditeľka Krajského pamiatkového úradu Zuzana Klasová vidí východisko v návrhu na vyhlásenie evanjelického cintorína s jednotlivými náhrobkami za národnú kultúrnu pamiatku. Podobnú víziu majú pamiatkári aj v prípade katolíckeho cintorína, ktorý priamo nadväzuje na historickú časť mesta.

Stavali ich hlavne pre mestskú honoráciu

Na katolíckom cintoríne sa zachovalo niekoľko pozoruhodných krýpt.

Rodinnú hrobku pivovarníckej dynastie Herritzovcov postavili v 19. storočí podľa projektu významného budapeštianskeho architekta Miklósa Ybla . Neorenesančná stavba je dodnes zachovaná v pomerne dobrom stave a je zabezpečená pred neželanými návštevami.

Hrobka pivovarníckej dynastie Herritzovcov

Za rovnako vzácnu sa považuje aj neorománska hrobka od Karola Horna z roku 1912, ktorá zaujme nielen výtvarne riešeným priečelím, ale aj svojim zahĺbením do svahu.

Stredová chodba, lemovaná dvoma radmi výklenkov pre rakvy, doplácala už v čase svojej výstavby na zatekanie. Problém sa síce podarilo pod tlakom vtedajšej mestskej rady odstrániť, no dnes by si už hrobka zaslúžila komplexnú obnovu. Magistrát ju dal pôvodne postaviť pre mestskú honoráciu a mal v pláne pokračovať ďalšími stavbami.

Neorománska hrobka od Karola Horna

Vnútro hrobky pôsobí skľučujúco

V medzivojnovom období sa však podarilo postaviť už iba jednu stavbu. Ide o neoklasicistickú hrobku z roku 1929, označovanú dodnes ako mestská hrobka. Hrobku s mohutnou kupolou naprojektoval Augustín Peierberger a odpočíva v nej okolo 50 nebožtíkov, z veľkej časti významných osobností a cirkevných hodnostárov mesta . Práve narušená kupola sa stala v súčasnosti najväčším problémom stavby a môže ju priamo ohroziť.

Mestskú hrobku postavili podľa návrhu architekta Peierbergera

Do krypty s metlou a lopatkou

V krypte sa naposledy pochovávalo pred rokom, kedy sem uložili telesné pozostatky manželky známeho banskobystrického ochranára a lesníka Júliusa Burkovského. V krypte mu odpočíva niekoľko rodinných príslušníkov. „Bohužiaľ, dnes je krypta v takom zanedbanom stave, že sa sem pomaly bojíme chodiť. Z vnútorného obvodu kopuly sa uvoľňujú veľké časti muriva, takže máme obavy z jej úplnej deštrukcie,“ dodal.

Na väčšie sviatky si zvyčajne vezmú metlu a lopatu a celú plochu krypty najprv vyzametajú. „Stavba má 85 rokov a je zákonité, že by sa malo do nej investovať. Najväčším problémom podľa všetkého je, že nemá majiteľa. Podľa toho, čo sme zisťovali, stojí síce na cirkevnom pozemku, ale nie je vlastníctvom cirkvi. Nehlási sa k nej ani mesto, “ dodal.

Krypta podľa neho doplatila aj na to, že v minulosti bola voľne prístupná. Stalo sa dokonca, že zlodeji strhli platňu z výklenku, no našťastie ju nepoškodili. Teraz už kryptu zamykajú a sprístupňujú ju iba na Dušičky.

„Pamätám si ešte čas, kedy boli okná zasklené farebnými sklami, bolo tu dokonca zavedené elektrické osvetlenie. Nebohá mama pána Burkovského dokonca kedysi prispela sumou 10 tisíc eur na opravu hrobky. Časť prác sa tu neskôr vykonala, no išlo o neodborný zásah.

„Každá stavba prirodzene starne. Ak sa nenájdu prostriedky na záchranu objektu, môže časom prísť k nenapraviteľným škodám,“ dodáva.

Problémom je vnútro mohutnej kupoly

V krypte je pochovaný napríklad veľprepošt a hvezdár Karol Hölzský, kanonik Emil Cseri, generálny vikár Jozef Gürtler, pápežský komorník Augustín Feldmayer, či kňaz Ján Kohuth, ktorý je okrem iného známy aj tým, že počas prvej svetovej vojny zabránil zrekvirovaniu najväčšieho zvona.

Vedúci cintorínskych služieb Pavol Bielik hovorí, že pri stavbách na cintorínoch a hrobkách býva najväčším problémom majetkové vysporiadanie. Ak ide o rodinnú hrobku so žijúcimi pozostalými, môžu ich upozorniť na jej chátrajúci stav. V opačnom prípade sú problémom financie, keďže náklady na opravu takýchto stavieb sú vždy vysoké.

Július Burkovský má v hrobke pochovaných niekoľko predkov

Vchod do hrobky sa v súčasnosti uzamkýna

Evanjelickému cintorínu by zápis medzi kultúrne pamiatky pomohol

Viaceré pozoruhodné hrobky sa nachádzajú aj na evanjelickom cintoríne v Lazovnej ulici. Podľa jeho správcu Jána Országha by im pomohlo, keby bol cintorín v budúcnosti zaradený medzi kultúrne pamiatky a na obnovu by mohol prispieť štát. Cirkevný zbor totiž na nákladné opravy nemá prostriedky. „Jednu z bývalých hrobiek využívame ako dom smútku a staráme sa ňu. V prípade Súmrakovskej hrobky žijú ešte pozostalí v Budapešti a u ďalšej hrobky už ani priamych pozostalých neevidujeme,“ dodal.