Svoj život od stredoškolských čias zasvätil Slovenskému Červenému krížu. Aj keď ho od povolania lekára odhovorili, neľutuje. Jaroslav Ďalák.
Neexistuje nič vzácnejšie a humánnejšie, ako dať nádej chorému. Kedy ste sa rozhodli darovať kúsok seba samého v podobe životadarnej tekutiny?
- V Červenom kríži som začal pôsobiť už ako stredoškolák, od od svojich 17 rokov, a to vďaka profesorke Furielovej. Na rôznych školeniach sme sa učili resuscitačné a záchranárske metódy, týkajúce sa umelého dýchania, záchrany ľudského života. Darcom krvi som sa stal až na vysokej škole.
Ani vojenská služba ma neodlúčila od Červeného kríža, keď som som na túto tému prednášal vojakom. Ako člen banskobystrického okresného výboru som krv daroval už pravidelne a ako lekárnik som sa snažil pomôcť aj sponzorsky zdravotným materiálom. Od určitého veku zo zdravotných dôvodov som musel darcovstvo z mojej strany ukončiť. Slovenskému Červenému krížu som však zostal verný, stále som členom miestnej organizácie. Je to práca, ktorá je záslužná a ktorá ma baví.
Občania vás skôr poznajú ako dlhoročného lekárnika v breznianskej nemocnici. Odkedy sa začína datovať vaša profesijná dráha farmaceuta?
V lekárni pri Nemocnici s poliklinikou v Brezne pracujem od roku 1976. Prežil som veľa jej riaditeľov. Moja profesia súvisí s oblasťou zdravotníctva aj so Slovenským Červeným krížom, kde stále pôsobím.
Na jednom pracovisku pôsobíte takmer 40 rokov. Bol to váš sen pracovať pri výdaji liekov, ako aj podieľať sa na ich príprave?
Poviem vám pravdu. Moja staršia sestra je lekárka, tohto času už na dôchodku, a od medicíny ma odhovorila. Pôvodne som chcel tento odbor študovať, ale keď bola vo štvrtom ročníku a mala ťažkú skúšku z patológie, od môjho úmyslu ma odradila.
Už ako stredoškolák som sa dosť venoval chémii a zúčastňoval sa na chemických olympiádach. Chemikárka profesorka Patáková ma nakoniec na farmáciu nahovorila. Stal som sa lekárnikom a neľutujem. Táto práca ma napĺňa.
Počet lekární v Brezne neustále rastie. Niekedy bola jedna až dve, teraz ich je v malom meste takmer desať....
Mnohé lekárne strácajú význam zdravotníckeho zariadenia a stávajú sa z nich komerčné prevádzky. Hlavne reťazovým lekárňam nejde o pacienta, o zdravotné služby pre ľudí, ale o biznis. Bohužiaľ, zákon je taký, že lekárne môžu vlastniť aj nevyštudovaní farmaceuti. Kým sa zákon neupraví, bude vznikať veľa lekární a tým stratia svoj charakter zdravotnickeho zariadenia.
Aký máte názor na prípravu a výrobu prírodných liečiv?
Niekedy sa vyrábalo veľa individuálne pripravovaných liečivých prípravkov. Či to boli prášky, vaginálne globule, tinktúry, sirupy, maste, kloktadlá, zásypy. Teraz však skoro každý vyrába všetko. V našej lekárni pripravujeme aj prášky, pre deti, ktoré sa narodia so srdcovou vadou, riedime silnejší liek na slabší. Mnohé lekárne však individuálnym prípravkom nevenujú pozornosť, lebo je to málo finančne ocenené a nie je z toho finančný zisk.
Občania vás nominovali na Cenu primátora mesta Brezna. Ako ste prijali správu o tom, že vás odmenia za záslužnú činnosť v Slovenskom Červenom kríži?
- Bol som prekvapený. Ale myslím si, že v Brezne je určite viac ľudí, ktorí by si toto ocenenie zaslúžili viac ako ja.
