Ožijú bystrické fontány?

Banskú Bystricu nazývali v minulosti aj mestom fontán. Keďže Bystrica patrí z dlhodobého hľadiska k najprašnejším miestam na Slovensku, projekt oživenia fontán by mohol mať nielen estetickú funkciu.

BANSKÁ BYSTRICA. Máte pocit, že prašnosť v mestách je prirodzenou súčasťou zhoršujúceho sa životného prostredia, no dopady na ľudský organizmus nie sú až také fatálne? Európske inštitúcie priniesli prognózy, ktoré naháňajú zimomriavky. Znečistenie ovzdušia jemnými pracovnými časticami sa zhoršuje a ak sa situácia nebude riešiť ako na lokálnej, tak aj na globálnej úrovni, do roku 2050 by mohlo ísť o hlavnú environmentálnu príčinu úmrtnosti vo svete.

Z dlhodobého pohľadu nie je na tom dobre ani Banská Bystrica, ktorá sa roky zaraďuje medzi najprašnejšie mestá na Slovensku. V roku 2012 napríklad prekročilo štrnásť slovenských miest povolený počet prašných dní, pričom v Banskej Bystrici ich namerali 132 ( povolených je 35 dní).

Na sumarizáciu údajov za minulý rok sa ešte čaká, hoci optimistické odhady hovoria, že by predsa len mohlo prísť k určitému zlepšeniu. Prestalo sa pracovať na výstavbe severného obchvatu a jeho spustenie odviedlo hlavný nápor dopravy mimo centra mesta. Činnosť ukončila aj Smrečina HOFATEX. Všetko to mohlo mať v konečnom dôsledku kladný vplyv na zníženie prašnosti, hoci robiť závery je ešte predčasné.

Údaje za predchádzajúci rok zbierajú

Vedúci odboru monitoringu emisií a ochrany ovzdušia SHMÚ Viliam Pätoprstý informoval, že v súčasnosti sa dokončuje zbieranie údajov. „Tie sa spracujú, následne sa analyzujú výsledky a preložia Ministerstvu životného prostredia na schválenie,“ dodal. Až následne údaje zverejnia.

Pre územie Banskej Bystrice vznikol už vlani návrh programu na zlepšenie kvality ovzdušia, do realizácie ktorého sú zapojené všetky príslušné inštitúcie. Ide o komplex opatrení , ktoré by sa mali realizovať dlhodobo a postupne.

Príčinami vysokej prašnosti sú nepriaznivé klimatické podmienky, málo veterných dní, vysoká frekvencia dopravy, lokálne vykurovanie tuhým palivom, či priemyselná výroba.

Začať treba aj malými rokmi

Združenie Permon je presvedčené, že k zlepšeniu situácie sa dá dlhodobých riešení prispieť aj malými krokmi. Jedným z nich by malo byť oživenie mestských fontán, čo by malo nielen estetickú a mestotvornú, ale aj ekologickú funkciu. Banská Bystrica totiž už dávno prišla o prívlastok „mesto fontán“, ktorým sa v minulosti pýšili naši predkovia.

Z pôvodnej tridsiatky fontán sa dodnes zachovala iba malá časť. Z nich niektoré nefungujú, alebo boli prerobené do nelichotivej podoby. Je to príklad fontány v Národnej ulici, kedysi jednej z najkrajších fontán v meste.

V 30. rokoch minulého storočia ju postavili ako stupňovitú stavbu so zaujímavým zdobením mliečnymi sklami , pričom malo ísť o replikou diela zo Svetovej výstavy v Paríži. V tejto podobe existovala do roku 1969, jej dnešná podoba nenadchne.

FOTO - archív BBSOO

Najstaršou stavbou je fontána na Námestí SNP, ktorej obnovu ukončili za predchádzajúceho vedenia mesta. Suma 422 tisíc eur za jej opravu sa dlho považovala za nadhodnotenú. K ďalším obľúbeným patrili fontány pred bývalou Hungáriou, na Fortničke, či v parčíku oproti mestskému úradu.

Stará podoba fontány na námestí

FOTO - archív OZ Permon

Pavel Gender zo združenia Permon hovorí, že obnovu fontán chápu ako dlhodobú stratégiu, na ktorej sa má podieľať viacero partnerov a ktorá by sa dala financovať zo združených prostriedkov vo viacerých etapách. Jednou z ciest je aj vyžitie prostriedkov z Envirofondu, či z participatívneho rozpočtu. „V rámci neho sa vytvorila záujmová skupina Zeleň v meste. Do mája by sme mali prezentovať jednotlivé projekty,“ dodal.

Dobré nápady majú cenu zlata

Na obnovu fontány v Národnej ulici je podľa neho vydané stavebné povolenie, takže jej priblíženie k pôvodnému stavu by nebolo až také zložité.

Pre fontánu pred bývalou Hungáriou treba vypracovať štúdiu, ktorá by mala riešiť celý úsek od pošty po priestor parku. „Štúdia by mala riešiť zeleň, chodníky i priestor samotného parku. Potom by už bolo možné vybavovať dokumentáciu pre stavebné povolenie,“ doplnil.

Jedným z predbežných ideových návrhov je aj riešenie tejto fontány ako symbolu rudného bohatstva kraja.

Pred bývalou Hungáriou stál parčík s fontánou

FOTO - atchív OZ Permon

Ďalším zámerom do budúcnosti je zmeniť parčík pred mestským úradom na atraktívny zelený priestor, ktorý by mal niesť meno popredného architekta Ladislava Hudeca. Jeho súčasťou by mala byť aj obnova fontány.

O záchranu kamennej fontány v Mestskom parku sa zas usiluje Banskobystrický spolok okrášľovací a ochranný. Torzo fontány sa im podarilo očistiť, zámerom je dať ju do pôvodného stavu a sfunkčniť. Ako informoval predstaviteľ spolku Andrej Predajniansky, v spolupráci s Akadémiou umení sa im podarilo zabezpečiť aj vyhotovenie modelu sochy. Slúžiť by to malo na prezentáciu projektu.

Fontána v Mestskom parku

FOTO - archív BBSOO

Zatiaľ chýba podstatné - financie

Mesto zatiaľ nad komplexnou obnovou fontán neuvažuje. Dôvodom je nedostatok financií, čo potvrdila aj hovorkyňa mesta Martina Kanisová: „Vedenie mesta si uvedomuje estetický aj funkčný význam fontán v meste. Ich rekonštrukcia, prípadne obnova si však vyžaduje nemalé množstvo finančných prostriedkov, ktoré, vzhľadom na schválený rozpočet, nie je momentálne možné vyčleniť práve na túto oblasť. Fontány sú však dôležitým prvkom atmosféry v meste a aj turisticky sú veľmi atraktívne. Na obnovu fontán teda budeme v blízkej budúcnosti hľadať potrebné finančné prostriedky, no v roku 2014 nie je zatiaľ naplánovaná žiadna rekonštrukcia podobného charakteru.“

V rámci znižovania prašnosti ovzdušia však v lete mesto využíva kropenie komunikácií a vzduchu.