Trubači z Pisárskej bašty nemuseli behať na latríny

Ide pritom o ojedinelý zachovaný prevét, čiže stredoveký záchod. Naši predkovia umiestňovali tieto záchody hlavne na hradoch a baštách, kde bolo zložité utekať po schodoch na latríny.

BANSKÁ BYSTRICA. Hoci ide o tému, ktorá pre väčšinu z nás zostáva tabu, zachovaný prevét na Pisárskej bašte v Banskej Bystrici je nepochybne historickou raritou. Vďaka svojej nenápadnosti a možno aj určitej pikantnosti tejto témy sa o ňom turisti dozvedia iba zriedka. Nevedia o ňom dokonca ako mnohí obyvatelia mesta. Potvrdzuje to aj turistický sprievodca Jozef Ďuriančik, podľa ktorého sa k tejto téme dostane so skupinami turistov iba zriedka. „V okolí je taká koncentrácia zaujímavých historických pamiatok, že to zvyčajne spomeniem iba okrajovo. Myslím si však, že ľudí to zaujíma, lebo sa pri tejto téme neraz usmejú popod fúzy,“ dodáva.

Pisárska bašta patrí medzi najstaršie v meste. Potvrdzuje to archeológ Martin Kvietok zo Stredoslovenského múzea s tým, že pôvodne sa jednalo o drevenú stavbu.

„Niekedy v druhej polovici 15. storočia ju prestavali do kameňa. Na južnej strane obvodového múru dodnes vyčnievajú dva výstupky. Vyšší z kameňa a nižší, očividne mladší z tehál, “ vysvetľuje.

Prevét na Pisárskej bašte

FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

Previazanie murív s telesom bašty a obvodovou hradbou podľa neho napovedá, že starší výstupok bol vybudovaný spolu s nimi v 15. storočí: „Nižší objekt na Pisárskej bašte je vybudovaný z tehál. Je interpretovaný ako prevét. Podobnú funkciu zrejme zohrával aj starší objekt, umiestnený vyššie. Pod mladším objektom je v murive viditeľné lôžko pre odpadové potrubie, zrejme z dreva. To ústilo do vodnej priekopy, ktorá obkolesovala mestský hrad. Mladší tehlový prevét mohol, podľa tvaru tehál z ktorých je budovaný, vzniknúť niekedy v 16. – 17. storočí,“ dodal.

Prévety boli často budované z ľahších materiálov kôli nosnosti, čo vidieť na mnohých paralelách zo súvekých hradov. Niekedy boli prevéty vybudované aj z dreva.

Prevít od slova prevét

Archeológ hovorí, že termín prevét má svoj pôvod v latinčine: „ Toto slovo je odvodené zo spojenia locus privatus, čo znamenalo miesto pre súkromie, súkromné miesto.“ Pomenovania našich predkov boli úsmevné, veď napríklad v slovanských jazykoch dostal prevét aj názov "výsernica".

„Zaujímavé je že slovo prevét, symbolizujúce niečo škaredé a nežiadúce, sa postupne začalo používať aj ako hanlivé označenie neobľúbeného človeka a to najskôr v češtine ako „prevít“ a neskôr aj v slovenčine ako hajzel“.

Stredoveké zobrazenie našich potrieb

REPROFOTO: archív M.KVIETKA

Sedenie na záchode sa dalo využiť aj na obchodovanie

Archeológ pripomína, že prvé toalety sa objavili už v časoch starého Egypta: „Vrcholným obdobím bol antický Rím. Sedenie na toalete bolo vtedy spoločenskou udalosťou. Na záchodoch sa živo diskutovalo o aktuálnom politickom dianí, dokonca sa tu uzatvárali obchodné transakcie. Záchody boli prísne oddelené pre mužov a ženy.“

Namiesto záchodov nočníky

Dopĺňa, že v neskoršom období, hlavne z náboženských dôvodov, boli spoločné záchody zakázané a ich ďalší vývoj sa vydal novým smerom. Začali sa totiž používať nočníky, ktoré ľudia bežne vylievali z okien na ulicu.

Novým prvkom sa práve vtedy stali prevéty. Tieto zriadenia sa v stredoveku stali typickou súčasťou šľachtickej architektúry, predovšetkým hradov. „Vzhľadovo sa jedná obvykle o menší výstupok z telesa stavby( arkier) na krakorcoch - kamenných výstupkoch, podopierajúcich hmotu. Od bežných arkierov sa prevéty odlišujú najmä tým, že sa na ňom nachádza len veľmi malé okienko alebo žiadne.“

Pernštejn, FOTO - archív M.KVIETKA

Namiesto splachovača gravitácia

Archeológ hovorí, že vnútorné vybavenie bolo ponechané na estetické cítenie majiteľa. „Pohybovalo sa od jednoduchých kamenných sedilií s otvorom až po bohato vyrezávané drevené stoličky potiahnuté jemnou látkou. Dnešný splachovací systém zariadila gravitácia. Vyústenie prevétov bolo opäť rôzne. Väčšinou boli prevéty orientované do hradnej priekopy alebo na stranu najstrmšieho svahu , či brala na ktorom bola postavená stavba.“

Výlučky padali priamo z otvoru do priestoru, pričom sa niekedy zastavovali aj na vonkajších stenách hradu, čo nebolo práve najestetickejšie. „V iných prípadoch tam, kde to konfigurácia terénu umožňovala bol prevét spojený dreveným potrubím s hlbokou jamou vo forme žumpy. Po takýchto zariadeniach sa v stenách objavujú nevýrazne priehlbne,“ hovorí.

Švihov, FOTO - archív M.Kvietka

Mešťania dávali prednosť zadným častiam parciel

Mešťania si suché záchody naopak budovali nie v rámci domov, ale v zadných častiach mestských parciel. Záchod bol postavený nad hlbokou odpadovou jamou, kde okrem výlučkov končil tiež odpad z domácností. Archeológ dodáva, že takúto jamu z prelomu 15. – 16. stor. sa v Banskej Bystrici podarilo zachytiť na Námestí Š. Moysesa číslo 4.