Nedeľa, 19. august, 2018 | Meniny má Lýdia

Zabudnutý cisárov lokaj pochádzal z Banskej Bystrice

Prednedávnom uzrela svetlo sveta kniha V službách cisára Františka Jozefa,dominantný je v nej príbeh Banskobystričana Antona Szmolena.

Cisárovná Alžbeta v kruhu mladých aristokratiek(Zdroj: SLOVART)

Prednedávnom uzrela svetlo sveta kniha V službách cisára Františka Jozefa, s podtitulom Z pamätí lokaja a dvornej dámy.

BANSKÁ BYSTRICA. Príbehy v knihe, ktorá nesporne už na prvý pohľad upúta svojím obalom, sú založené na historických faktoch a čerpajú z pamätí – zápiskov Slovákov slúžiacich na viedenskom cisárskom dvore. Dominantný je príbeh rodeného Banskobystričana Antona Szmolena (1856 - 1939), ktorý bol celé desaťročia „zabudnutý“. Jeho životný príbeh, ako aj príbeh dvornej dámy Irmy Sztárayovej (1863 - 1940) a ďalších, knižne spracovali Marián Bovan a Roman Holec.

Článok pokračuje pod video reklamou

S Mariánom Bovanom, historikom Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, hovoríme aj o tom, ako sa memoáre Antona Szmolena dostali až k nemu.

Kedy a ako ste objavili Banskobystričana Antona Szmolena a jeho memoáre?

- O tom, že sa nejaký Anton Szmolen narodil v Banskej Bystrici, že tu strávil svoj seniorský vek a našiel miesto posledného odpočinku, nemal nikto tušenia, hoci jeho meno bolo napísané na rube jedného náturistického žánrového obrazu zo života balkánskych Turkov v 19. storočí v našich zbierkach.

Až v neskorej jeseni 2009 prišla veľká listová zásielka z Bratislavy, ktorá obsahovala Szmolenov životopis s vysvetlením, že po jeho smrti sa tento dokument stal vlastníctvom jeho suseda, pána Gusztava Zipsera, na pôvodnej Radvanskej ulici. Keďže bol povolaním novinár, zamýšľal pozoruhodné memoáre bývalého lokaja na dvore Františka Jozefa I. knižne spracovať.

Zabránila mu v tom však predčasná tragická smrť. Po šiestich desaťročiach (!) sa jeho syn Juraj Zipser náhodou, čo i len povrchne začítal do uvedeného životopisu a usúdil, že jeho miesto je v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici. Vzápätí po priebežnom prečítaní tohto dokumentu sa u nás v múzeu rozoberala výstava, ktorá mala za cieľ k 120. výročiu vzniku tejto ustanovizne „oprášiť“ hlavne tie zbierkové predmety, ktoré boli dovtedy akoby prehliadané.

Medzi nimi som náhodou narazil na vyššie spomínaný obraz s menom Szmolen Tóni. Oddelené ozubené kolieska z jedného zapadli do seba. Navyše tu vystupujú ďalšie artefakty, ktoré pochádzajú s najväčšou pravdepodobnosťou z pozostalosti tohto cisárskeho lokaja. Napríklad pamätná medaila z manévrov vo Vespréme alebo pamätný strieborný jednokorunák vydaný k oslavám milénia Uhorska v roku 1896. Meno pôvodného majiteľa síce chýba, máme však značné indície, že to tu niekto sprostredkoval od jeho vnučky a univerzálnej dedičky Silvie Križajovej.

toni-szmolen-v-livreji_r1248.jpg

Anton Szmolen v livreji

FOTO: SLOVART

A kedy ste si pomysleli, že by bolo dobre napísať o Szmolenovi knihu?

- Zanedlho po letmom oboznámení sa so Szmolenovým životopisom. Ešte aj vtedajšie vedenie múzea mi dalo k tomu viac ako súhlas. Bolo to niečo medzi odporúčaním a nariadením. Veľmi rýchlo som však postrehol, že na spracovanie a vysvetlenie toľkých mien a reálií mi nebudú stačiť sily.

Zároveň som si uvedomoval, že ide o záležitosť celoslovenského významu, určenú nielen pre Banskobystričanov. O pomoc so spracovaním rukopisu na knižné vydanie som sa preto obrátil na profesora Romana Holeca, ktorý bol jedným z mojich skúšajúcich na rigoróznej skúške.

Bolo bežné, že si slúžky, lokaji, dvorné dámy písali denníky?

- Určite nie. Ale možno práve knižné vydanie pamätí cisárovho komorníka Ketterleho v roku 1929 bolo jedným z podnetov pre Antona Szmolena, aby sa zhruba po piatich rokoch pustil do zaznamenania vlastného životopisu. Pritom za asi tri mesiace sa mu podarilo napísať úctyhodných 113 strán! Kým Ketterleho memoáre sú uhladené a spracované pre knižné vydanie, Szmolenov text je autentický, jednoduchý. Pôvodným adresátom mal byť iba okruh najbližších alebo náhodný a empatický čitateľ v budúcnosti.

A vy si píšete pamäte?

- Ale kdeže!

Kniha V službách cisára Františka Jozefa, ktorej ste spoluautorom, je nesporným dôkazom vášho vzťahu k histórii. Kedy sa tento vzťah začal?

- Možno už na základnej škole. Ale počas gymnaziálneho štúdia sa tie záujmy u mňa začali tak prevrstvovať a meniť, že to vyústilo do prekvapujúceho rozhodnutia ísť študovať latinčinu a slovenčinu.

Po absolvovaní Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sa mi nedarilo zamestnať vo väčšom archíve či vedeckej knižnici, a tak som zaklopal na bránu Okresného vlastivedného, dnes Vihorlatského múzea v mojom rodisku, v Humennom. Malebné priestory tamojšieho kaštieľa s parkom, ako aj štýl práce s trojrozmernými dokumentami hmotnej kultúry, odkazujúcimi na jedinečné príbehy konkrétnych ľudí, ma výrazne oslovili. Po zmene rodinného stavu a bydliska som preto uvítal možnosť zamestnať sa v kultúrnom zariadení takého istého typu.

Predpokladám, že máte na mysli Stredoslovenské múzeum. Odkedy tam pracujete?

- Presne od 2. januára 1986.

História je zrejme vzťah na celý život. Čo to obnáša byť historikom? A špeciálne historikom – numizmatikom, ako ste vy.

- Hoci som pôvodným vzdelaním filológ, na historika som sa dlhodobo rekvalifikoval samoštúdiom, ktoré som neskôr zavŕšil rigoróznym konaním, teda nielen skúškou, ale aj písomnou prácou. To už som bol viac ako jedno desaťročie odborným pracovníkom Stredoslovenského múzea.

Povolanie či remeslo historika v tom najvznešenejšom zmysle slova má viacero podôb, podľa toho, či sa vykonáva na akademickej pôde, v archíve, kde sa množstvo spracovaných listín a dokumentov meria na bežné metre alebo v múzeu, kde ukazovateľom výkonu je okrem iného počet, dnes už elektronicky skatalogizovaných zbierkových predmetov.

Všetkých však podľa mňa spája osobitný druh zvedavosti. Priam detektívnej. Ináč, mottom mojej práce je myšlienka francúzskeho autora a spoluzakladateľa školy Annales Marca Blocha, ktorý tvrdí, že historik vo svojom bádaní musí ísť stále za pachom človečiny. Úlohou historika numizmatika v múzeu je predovšetkým je spravovanie zbierky kovových i papierových platidiel, ako aj kolekcie prevažne historických medailí. V poslednom čase pozorujem u nás trend označovať slovom numizmatika skôr zberateľskú záľubu a profesijný odbor dostáva pomenovanie dejiny mincovníctva a peňažníctva.

Vy máte doma zbierku mincí?

- Nie, nie som zberateľ. Platidlami či medailami sa zaoberám iba profesionálne.

Aký najvzácnejší objav v oblasti numizmatiky sa nachádza v múzeu?

- Nemám rád superlatívy, ale čo do počtu nepatrí naša zbierka platidiel a medailí k tým popredným v rámci Slovenska, ale pre mimoriadnu historickú hodnotu 22 nálezov mincí či nálezových súborov, ktoré obsahuje, ju odborníci nemôžu nezaradiť na čelné miesta.

Ktorý úsek z histórie Banskej Bystrice a okolia je vám najsympatickejší, blízky?

- Záleží, o akú oblasť života by išlo. Bol by to dosť široký diapazón od 15. po polovicu 19. storočia.

Ešte by som sa vrátila ku knihe. Je v nej opísaný aj príbeh Pavly Cebocli, slúžky z Oravy. Tento príbeh zinscenovalo aj naše Bábkové divadlo na Rázcestí. Boli ste si to pozrieť?

- Bez mučenia priznávam, že nie. Tému sluhov, slúžok, lokajov, komorníkov či dvorných dám spracoval v našej spoločnej knihe pán profesor Roman Holec.

Cisárov komorník Anton Szmolen je nesporne zaujímavá postava. Kto, podľa vás, by si tiež zaslúžil mať knihu? Na koho z nášho mesta sa tak nejako zabúda?

- Hoci som členom mestskej komisie pre pamätihodnosti, medzi ktoré sa v istom zmysle počítajú aj významné osobnosti, na túto otázku si netrúfam odpovedať.

1_anton-szmolen-na-dochodku_r9313.jpg

Anton Szmolen už ako dôchodca

FOTO - SLOVART

Pochádzate z Humenného. Aký je váš vzťah k Banskej Bystrici?

- Musím povedať, že v tomto malebnom pohronskom kraji žijem a pracujem už dlhšie ako v mojich rodných končinách, a preto aj mnohostranne fascinujúcu Banskú Bystricu si ctím ako jej adoptívny syn...

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  3. Keď Slováci krotia morský vietor
  4. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  5. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  6. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  7. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  8. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  9. Vizuálny smog je problém
  10. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Podceňovať skúšobné jazdy sa pri výbere vozidla neoplatí
  3. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  4. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  6. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  7. Keď Slováci krotia morský vietor
  8. Ochrana pred tropickou horúčavou
  9. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  10. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  1. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 11 471
  2. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 10 248
  3. Najkrajšie americké národné parky 10 135
  4. Vizuálny smog je problém 3 224
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 € 3 016
  6. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 2 886
  7. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate 2 434
  8. Keď Slováci krotia morský vietor 2 139
  9. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 2 009
  10. Križovatka si vyžiada rozsiahlu odstávku teplej úžitkovej vody 1 341

Hlavné správy z MY Bystrica

Recyklujete použitý olej v domácnosti? Nie? Chyba...

Buďme k nášmu životnému prostrediu ešte viac úctivejší, prispejme spoločne k zníženiu emisií skleníkových plynov a zmiernime globálnu závislosť na rope.

Oslavujeme sto rokov spoločných vzťahov - Amerika na kolesách

Americkí diplomati a pracovníci veľvyslanectva sa vydajú karavanom naprieč Slovenskom. Počas 17 dní navštívia až 26 miest.

Počet chorých na chrípku sa v kraji takmer zdvojnásobil

Najviac chorých pacientov je aj v okrese Banská Bystrica.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Skoro nadránom zasiahlo Považie zemetrasenie

Ľuďom sa pred pol štvrtou triasli postele, aj okná. Škody hlásené zatiaľ nie sú.

Taká úroda ovocia nebola už dávno. Bude veľa jabĺk, hrušiek aj sliviek

Ovocné sirupy, šťavy, džemy, výživy, ale aj pálené. Všetkého bude dosť.

Vybrali SME

Už ste čítali?