BANSKÁ BYSTRICA. Radvaň. Kedysi významná obec, v ktorej žilo niekoľko slávnych šľachtických rodov, svoje verše tu písal Andrej Sládkovič a zrodila sa tu tradícia neopakovateľného Radvanského jarmoku, dnes uniformná sídlisková časť Banskej Bystrice. Za chyby budovateľskej socialistickej éry platí táto mestská časť dodnes. Napríklad aj tým, že jej chýba námestie, či aspoň prirodzený priestor pre stretávanie sa ľudí. Rodiaci sa územný plán hľadá možnosti, ako sa s týmto dedičstvom vysporiadať.
Architektka Ľudmila Priehodová hovorí, že takýto priestor by mal byť v rámci nového územného plánu riešený ako súčasť prirodzeného centra Radvane. „Uvidíme, ako sa s tým vysporiada nový územný plán, ktorý navrhuje vytvoriť takýto priestor v blízkosti kaštieľa Radvanských,“ dodala. Mestský poslanec Milan Lichý hovorí, že určitá šanca sa premeškala v čase, keď pred pár rokmi navrhovali v rámci nového územného plánu na Námestí Ľudovíta Štúra vytvorenie malého bystrického „Václaváku.“ „Nakoniec tam postavili obchodné centrum, čo nebolo v súlade so starým územným plánom a neskôr ho zlegalizovali jeho zmenami a doplnkami. Dnes tak máme namiesto Václaváku Kauflanďák, “ usmeje sa.
Radvaň dala Slovensku jeden z najobľúbenejších jarmokov, ktorý si udržal svoje meno, no koná sa v uliciach Banskej Bystrice
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Chýba aj mladým
Námestie chýba aj ako priestor na stretávanie mladej generácie, či nám potvrdil predseda Rady študentov Jaroslav Dodok.
„Od starších Radvančanov som sa pred pár rokmi dopočul, že aj v Radvani malo stáť námestie. Námestie, na ktorom by sa stretávali ľudia, kde by sa organizovali rôzne aktivity a podujatia, kam by sme mohli zavítať na nedeľné prechádzky.“
Ako Radvančana ho terajší stav mrzí, pretože takouto cestou by sa na sídlisku podporil komunitný rozvoj a začali by sa budovať bližšie susedské vzťahy. My, mladí ľudia, ich už poznáme len z rozprávania našich starých rodičov. Aj ako študent by som privítal projekt alebo iniciatívu, ktorá by túto myšlienku opäť oživila. Aj keď mám taký pocit, že Radvančania a obyvatelia Fončordy si dnes našli alternatívne námestie – blízke nákupné centrum,“ hovorí.
Hľadanie riešení
Riaditeľ Útvaru hlavného architekta mesta Ľubomír Keleman hovorí, že celá obytná zóna Radvaň vznikla za socializmu spôsobom “zelenej lúky”. Najskôr sa vyčistilo územie od pôvodnej zástavby a následne nastúpila nová výstavba. „Zachované boli len historické objekty kaštieľov, ktoré ale nie sú vzájomne funkčne prepojené. Nová výstavba je poznačená tým, že najskôr boli realizované obytné budovy a vybavenosť sa dostavovala s výrazným časovým posunom,“ dodal.
Niektorá vybavenosť nebola realizovaná vôbec. Urbanistický koncept obytnej zóny Radvaň trpí podľa neho aj tým, že územím prechádzajú výkonné komunikácie aj nadmestského významu, čím výrazne limitujú územie.
„Aj napriek tomu je možné konštatovať, že obytná zóna vykazuje možnosti citlivého dotvárania a využitia nových funkcií v území, prípadne ich transformáciu - kasárne na SZU, objekt vybavenosti na medicínske centrum - Novamed, prestavba a dostavba kolkárne na Aulu SZU. Takto novo formované priestory v priamej nadväznosti na Kaštieľ Radvanských a priľahlého parku núkajú možnosť formovania prirodzeného centra lokality.
Aj priestor Námestia Ľ. Štúra podľa neho ešte stále ponúka možnosť formovania lokálneho centra aj s využitím prírodných prvkov. „Takto je možné formovať lokálne diferencované centrá v Radvani s čím počíta aj nový územný plán.“
Budovateľské roky. Na stavbe sídliska Fončorda si odskákali svoje aj Pomocné technické prápory
FOTO - archív PTP
Pôvodnú zástavbu vytlačili paneláky
Keď sa krátko po skončení druhej svetovej vojny začala výstavba nového sídliska Fončorda, pôvodne bolo situované len v rámci katastrálneho územia Banskej Bystrice. V roku 1960 však schválili výstavbu nových bytových jednotiek s rozšírením sídliska Fončorda aj na katastrálnom území Radvane.
V roku 1964 prišlo k zlúčeniu s Radvane a Kráľovej, o dva roky neskôr sa Radvaň stala súčasťou Banskej Bystrice. A potom prišiel rok 1976, ktorý bol začiatkom konca starej Radvane. O päť rokov neskôr tu už stáli nové bytové domy a z pôvodnej Radvane ostalo iba torzo.
.Ako sa spomína aj v monografii o Radvani, v súvislosti s búraním Radvane došlo aj k presunu Radvanského jarmoku z Radvane do Banskej Bystrice.
Slávnu minulosť Radvane a Kráľovej dnes pripomínajú iba Radvanský , Bárczyovský a Tihányiovský kaštieľ, katolícky kostol na Hôrke, evanjelický kostol s farou a sochou básnika Andreja Sládkoviča, či torzo pôvodných cíntorínov. . Bárczyovský kaštieľ je však v takom zlom stave, že jeho záchrana by bola skôr zázrakom. Naopak, kaštieľ v Radvanských získal novú nádej po tom, čo ho mesto dalo do nájmu Akadémii umení.
Stará dobrá Radvaň
Z troch zachovaných kaštieľov v Radvani je dnes v najhoršom stave Bárcyovský
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Divadelník a riaditeľ umeleckej agentúry Ján Fakla mal to šťastie, že ešte zažil atmosféru starej Radvane. Vždy keď sa stretne s priateľom, humoristom Jánom Snopkom, tiež zarytým Radvančanom, spomienky dostávajú krídla. Narodil sa do rodiny evanjelického farára Daniela M.Faklu a prvých jedenásť rokov svojho života prežil na tunajšej evanjelickej fare. Samotná farnosť je známa aj tým, že tu kedysi pôsobil básnik Andrej Sládkovič.
Radvaň , ktorá sa v písomných prameňoch spomína už v 13. storočí, bola v čase detstva Jána Faklu stále silno poznamená prítomnosťou starých remeselníkov, ktorí boli pýchou Radvane. Radvaň mala preslávených remenárov, garbiarov, či hrebenárov.
„Dnešná Radvaň už prakticky ničím nepripomína čulý život, ktorý tu kedysi vládol,“ spomína si Ján Fakla. Na Hradskej ulici sa stretávali chlapci zo širokého okolia, aby si v blízkosti kostola zahrali futbal. „Keď postavili družstvo, každý večer som tam chodil s kanvičkou pre mlieko,“ hovorí.
Do Dolnej Radvane sa zas chodili chlapci bicyklovať, cestou míňali typické remeselnícke domčeky.
„Ak sme chceli mať v zime ľad a korčuľovať sa, začali sme polievať plochu pri kaštieli. Celé dni sme trávili vonku pri hrách, lebo Radvaň mala množstvo príťažlivých zákutí. Nikdy sme nemali čas na nudu, o dobré nápady sa nám zväčša starali dvaja Jankovia – Dobrotík a Solivajs.“
T.G. Masaryk v Radvani pri hrobe Andreja Sládkoviča
FOTO - archív J.FAKLU
