PREDAJNÁ. Pani Emília písala fejtóny, poviedky a na rad prišli aj epigramy. Ide o štvorriadkové krátke epické literárne útvary - teda o krátku vtipnú až satirickú báseň.
Na začiatku neostal kameň na kameni
Emília Molčániová do svojej päťdesiatky nenapísala ani riadok, ak nepočíta životopis a podobné nutnosti. V deň, kedy jej doma nainštalovali počítač, však napísala prvú poviedku. „Keď si na ňu spomeniem, bola úplne nanič. Toľko som ju obrusovala, až neostal kameň na kameni, no keď som ju neskôr poslala do prvej súťaže, bodovala.“
Do záväzku chýbajú len dva fejtóny
Pani Emília nasadila neuveriteľné tempo a za dvanásť mesiacov vytvorila dvesto fejtónov. „Nadýchla som sa a dala som si záväzok, že ich napíšem 365 a potom s týmto žánrom skončím.“
Napriek tomu, že sa jej prísľub nepodarilo splniť, napísala ich 363. „Nie som schopná dopísať ešte tie dva ani pod trestom smrti. Pritom som napísala nespočetné množstvo poviedok s náboženskou tematikou, dramatických, hororov, mysterióznych, ale i rozsiahlejších, ktoré by vraj obstáli aj ako námet na filmové dielo. To som si dovolila citovať hodnotenie porotcu z jednej súťaže.“ Za svoju tvorbu Emília získala viacero ocenení na rôznych literárnych súťažiach.
Písanie epigramov je lahôdka
S tvorbou však neskončila, práve naopak, nabrala ďalší dych a začala písať epigramy. Pri skladaní prvej básničky asi pred dvoma rokmi by ju ani nenapadlo, že k nej pribudne ďalších 1499. „Spočiatku boli osamotené, tak ako haiku či drabble, skúšala som už všeličo. Keď počet prekvapujúco narástol asi na stovku, usúdila som, že ich musím ukladať do nejakého systému. No a potom to už išlo, čo podnet, to epigram a podnetov mám neúrekom. Denne sa stretávam s ľuďmi, treba mať len oči, uši otvorené.“
Písanie epigramov je pre Emíliu iba taká lahôdka. „Malý praktický zošit - slovníček si vezmete so sebou aj na kúpalisko či do prírody.“
Najdôležitejšia je dobrá myšlienka
Enormný počet epigramov panej Emílii vnútil myšlienku pokúsiť sa o zápis do Knihy slovenských rekordov. O informácie, ako to rozbehnúť, požiadala vydavateľstvo Datapresscomp. „V mojom prípade som musela materiály najskôr overiť. Za prítomnosti komisárky, starostky obce Predajná Tatiany Čontofalskej a odborného dohľadu Kristíny Gondovej, učiteľky slovenčiny, sme súbor epigramov prečítali, spočítali a podpisom potvrdili, že údaje sedia. Vyžadovala sa aj prítomnosť médií, preto sme poprosili vás, redaktorku Moniku Andreánsku, o mediálny dozor a zadokumentovanie rekordu. Chcem všetkým ešte raz poďakovať za ochotu.“
Emília je v Knihe slovenských rekordov
Po zaslaní dokumentov agentúre prišlo vyjadrenie, že rekord je úradne platný. „Cením si ho o to viac, že nebol vytvorený za jeden deň či týždeň, ako je to u mnohých iných, ale trvalo roky, kým uzrel svetlo sveta a o to je vzácnejší,“ povedala s potešením Emília Molčániová.
