Streda, 14. november, 2018 | Meniny má Irma

Kat kosti lámal, no vedel ich aj naprávať

Jeho úlohou nebolo len mučiť a stínať. Kontroloval nevestince, vyhľadával choré zvieratá, čistil verejné latríny. A v krčme musel sedieť bokom. Povedzte - bolo mu čo závidieť?

Katovná ulica je v Banskej Bystrici dodnes(Zdroj: JÁN KROŠLÁK - SME)

BANSKÁ BYSTRICA. Ponurá krátka ulica za hradbami, ktorí dodnes nesie meno Katovná a na jej konci obnovený dom s prívlastkom Katov. Časť krvavej bystrickej histórie ostala zachovaná dodnes.

Mestský kat však zďaleka nebol iba ten, čo lámal kosti. Keď ich lámal, dokázal ich aj naprávať. Mnohí chorí ľudia ho kvôli tomu vyhľadávali. Zväčša tajne a so strachom, ale predsa.

Kopal hroby, vyhľadával zatúlaných psov a mal tak súčasne úlohu mestského šarhu, kontroloval dokonca poriadok v nevestincoch.

Sotva by sme mu však závideli. Žil za hradbami, čo symbolizovalo jeho odlúčenosť od sveta, do kostola nesmel a v krčme mal svoju lavicu.

Článok pokračuje pod video reklamou

ulica---nazov_r4504.jpg

Dnes história, kedysi symbol strachu

FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

Jedna z dnešných obchodných prevádzok, ktorá sídli v Katovom dome už desiaty rok, chystá sťahovanie. Jej majiteľ Ivan Ivanič sa však usmeje, že žiadnych duchov za ich sťahovaním hľadať netreba. „Neutekáme zo strachu, sú to čisto pragmatické dôvody,“ naráža na našu otázku, či sa tam občas nedejú podobné zvláštne javy ako v katovom dome v Trenčíne. Za desať rokov, čo tu sídlia, sa s ničím podobným nestretli.

Dom je však podstatne iný, ako v minulosti. Pristavali na ňom jedno podlažie a obnovili ho. Kedysi to bola s veľkou pravdepodobnosťou nízka a dosť ponurá budova. „Podľa toho, čo sme zisťovali, nie je tento objekt zaťažený nejakou negatívnou energiou. Kat tu síce býval, ale mučenie sa zrejme vykonávalo na inom mieste v podzemí,“ hovorí.

katov-dom_r9644.jpg

Katov dom už duchov neukrýva

FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

Po stopách smrti

Našim sprievodcom po krvavej cestičke Banskej Bystrice je turistický sprievodca a miestny historik Jozef Ďuriančik.

„Banská Bystrica sa vo svojej jurisdikcii riadila banskoštiavnickým mestským a banským právom. Právo meča dostala v 14. storočí od Ľudovíta Veľkého. Aj obnovené výsady mesta z roku 1524 obsahovali právo meča,“ hovorí. Pohľad na dodržiavanie zákona v stredovekej spoločnosti sa zdá súčasníkom právom príliš krutý.

Historik hovorí, že tresty sa vo všeobecnosti delili na nižšie, ťažšie a najťažšie. Pri tých nižších ste riskovali vsadenie do klady, na pranier, či do klietky hanby. Ťažšie telesné tresty už sprevádzalo useknutie ruky, mučenie, či bičovanie. Najťažšie zločiny sa trestali smrťou.

Aj k bystrickým richtárskym insígniám preto patril popravný meč. Richtár predsedal mestskému súdu, ktorého členovia boli zástupcovia vnútornej mestskej rady a notár.

Žatva vysušila krv

Jozef Ďuriančik hovorí, že počas žatvy bývali súdne prázdniny a tí, ktorí to mali nachýlené, si mohli do konca augusta oddýchnuť.

Popri mestskom súde pôsobil v Banskej Bystrici aj banský súd, ktorý mal právomoci predovšetkým v banských veciach.

Keďže niekedy prichádzalo ku konkurencii oboch súdov, prišlo v 18. storočí k úprave ich súdnej pôsobnosti.

Podzemie ukrylo bolesť

Podobne ako v ďalších mestách, aj v Bystrici fungovali útočiská, kde bol odsúdený nedotknuteľný. Išlo o Farský kostol, Špitál sv. Alžbety, Kammerhof a neskôr aj Jezuitské kolégium. „K hrdelnému právu sa pristupovalo pri najťažších trestoch, ktoré sa týkali prečinu proti kráľovi, Bohu, viere a spoločnosti. Patrilo sem aj čarodejníctvo a bosoráctvo,“ hovorí Ďuriančik.

Vypočúvanie, kde sa obvinený zvyčajne priznal aj k nemožnému, sa robilo zväčša v podzemných priestoroch. Náreky bolesti sa tak nedostali na svetlo sveta.

Mučenie, ktoré predchádzalo priznaniu, malo rôzne podoby. Používalo sa naťahovanie na škripec, pálenie sviečkou, či španielska čižma. Hoci panovníčka Mária Terézia zrušila mučenie už v roku 1767, pretrvalo až do 18. storočia.

fot3.jpg

Miestnosť, z ktorej sa nevychádzalo po svojich

ILUSTRAČNÉ FOTO: FOTOLIA

Spoločný kat pre banské mestá

Verejné popravy, ktoré sa v meste vykonávali do roku 1730, boli dvojnásobnou potupou. Na smrteľný zápas nešťastníka sa totiž prizeral veľký zástup ľudí. Tí to neraz brali dokonca ako spoločenskú udalosť.

Právo meča zrušili v roku 1848 a nahradil ho štátom vykonávaný trest smrti.

Aby banské mestá Kremnica, Banská Štiavnica a Bystrica ušetrili, mali dokonca od 16. storočia jedného kata, ktorý striedal bydliská. Mestá prispievali na jeho mzdu.

Predĺžená ruka spravodlivosti to nemala ľahké

Hoci sa kat považoval za predĺženú ruku spravodlivosti a na začiatku svojej činnosti bol mestským úradníkom, jeho postavenie hlavne v neskoršom období vôbec nebolo jednoduché.

Spočiatku iba popravoval mečom a ostatné nepríjemné činnosti za neho vykonávali pomocníci, holomkovia.

„Kata akosi podvedome spájame iba so smrťou. No vďaka tomu, že títo ľudia vedeli, ako sa lámu kosti a páli telo, často vedeli aj to, ako popáleninám pomôcť a napraviť zlomeninu,“ hovorí Ďuriančik.

Vedeli vyrobiť aj lieky, ktoré mučeného človeka utíšili pred cestou na popravisko. Niekedy ich ľudia preto vyhľadávali aj ako ránhojičov.

Podobne ako všade vo svete, sa mučenie aj u nás vykonávalo predovšetkým v podzemných priestoroch. A ako vyzeralo zariadenie takéhoto hrozivého podzemia?

Tvorili ho lavice, mreže, reťaze, háky, dereš, kliešte.....Bolo tu však aj kľakadlo, kde sa mohol obvinený pomodliť.

fot1.jpg

ILUSTRAČNÉ FOTO: FOTOLIA

Nečistý dotyk

Celkom pravdivá nie je podľa historika ani zaužívaná predstava, že kat chodil v červenom odeve s kuklou na hlave. Kuklu využívali skôr jeho pomocníci, ktorí pochádzali z mesta a potrebovali sa týmto spôsobom kryť. Červená zas symbolizovala krv a ľudia si katov akosi podvedome s touto farbou stotožnili.

„V 16. storočí začal kat vykonávať aj iné činnosti. Vyhľadával a usmrcoval zostarnutých a túlavých psov, takže mal úlohu šarhu. Zasahoval aj v čase prasačieho moru, zodpovedal za čistotu verejných latrín, čistil verejné budovy od hmyzu, v zime dokonca kúril na radnici, kontroloval nevestince. Pochovával dokonca samovrahov a utopencov. Keďže žil na okraji spoločnosti, ctihodní ľudia sa s ním nekontaktovali a jeho dotyk, hoci letmý, považovali za nečistý.

Mal zakázaný vstup do kostola a v hostinci mal vyhradené miesto.

fot2.jpg

Lavica, na ktorú si dobrovoľne neľahol nik

ILUSTRAČNÉ FOTO: FOTOLIA

Trhy a ruka smrti

Hoci trhy a popravy zdanlivo nejdú dohromady, v Bystrici sa trestalo hlavne počas trhových pondelkov. Vtedy na radnicu vyvesili nielen trhovú zástavu, ale aj smutný symbol – ruku, ktorá drží meč. Popravy sa najprv vykonávali pred vstupom do mestského hradu, neskôr na námestí a od 18. storočia na Šibeničnom vrchu – Galgenbergu. V histórii býval odchod odsúdencov zo sveta rôzny – stínalo sa mečom, vešalo, lámalo na kolese, upaľovalo, štvrtilo, pochovávalo za živa, či topilo v Hrone.

A za čo sa dali hrdelné tresty získať? Nielen za vraždy, ale aj za krádež medi, či rozbitie rodiny.

Krvavé divadlo ukončil biskup Berchtold

Pohrebný sprievod s odsúdeným, pri ktorom nechýbala mestská hudba a zvonenie umieráčika, tvoril voz s odsúdencom, za ním nasledoval kat s pomocníkmi a mestská honorácia na vozoch.

V čase, keď sa popravovalo na Galgenbergu, zastal smutný sprievod smerom od námestia k Šibeničnému vrchu trikrát – pri kostole sv. Alžbety, pri kríži cez potok Bystrica a pod sochou sv. Anny pod Galgenbergom.

O ukončenie krvavého divadla sa zaslúžil prvý banskobystrický biskup Berchtold v roku 1778.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Platíte si poistenie domova zbytočne?
  2. Volkswagen T-Cross má z každého niečo
  3. Kde robia v Bratislave najlepšiu kávu? Vybrali sme 6 kaviarní
  4. Dvaja Slováci dokázali zázrak. Ich listy chcú po celom svete
  5. Objavte silu Q10 a zredukujte vrásky počas 4 týždňov
  6. SME pripravení na komunálne voľby vo veľkom štýle
  7. First moment na leto 2019 je tu: 13 letovísk s výraznými zľavami
  8. Hidradenitída - kožná choroba, o ktorej sa nehovorí
  9. Rozhodnite v sobotu o starostoch aj o svojom dôchodku!
  10. 8 vecí, ktoré môžu ohroziť úspešné podnikanie
  1. Európska investičná banka a EXIMBANKA SR spája svoje sily
  2. Rektorom Ekonomickej univerzity v Bratislave bude opäť F. Daňo
  3. Kúpa založenej s.r.o. s históriou
  4. 5. ročník súťaže Equitone – originálne odvetrané fasády
  5. Platíte si poistenie domova zbytočne?
  6. Odborná exkurzia po vodných stavbách v Českej republike
  7. Diskusný stôl na tému Energetická certifikácia budov
  8. Druhy ochranných známok
  9. OMV má riešenie na neohlásených kuriérov
  10. Volkswagen T-Cross má z každého niečo
  1. Dvaja Slováci dokázali zázrak. Ich listy chcú po celom svete 26 427
  2. First moment na leto 2019 je tu: 13 letovísk s výraznými zľavami 26 202
  3. Kde robia v Bratislave najlepšiu kávu? Vybrali sme 6 kaviarní 20 429
  4. SME pripravení na komunálne voľby vo veľkom štýle 9 858
  5. Platíte si poistenie domova zbytočne? 9 586
  6. Hidradenitída - kožná choroba, o ktorej sa nehovorí 8 793
  7. Neukladajte si nič, čo vás môže ohroziť. Ako zabezpečiť telefón? 6 657
  8. 5 brigád, ktoré pomôžu v budúcej kariére 5 959
  9. Rozhodnite v sobotu o starostoch aj o svojom dôchodku! 5 757
  10. 8 vecí, ktoré môžu ohroziť úspešné podnikanie 5 181

Hlavné správy z MY Bystrica

Nevzhľadný priestor pred malou železničnou stanicou sa môže úplne zmeniť

Mesto tu chce vybudovať park, ktorý by mal byť zároveň prístaviskom.

Krásy Slovenska pokrstili Slovensko z neba. Pozrite si unikátne zábery

Autorom je banskobystrický pilot, fotograf a vydavateľ Milan Paprčka.

Ozbrojená lúpež v zlatníctve na Dolnej. Nezazreli ste včera niečo podozrivé?

Maskovaní muži si z predajne odniesli rôzne šperky z bieleho aj žltého zlata, čím spôsobili majiteľke škodu nie menej ako 30-tisíc eur.

Na parkovisku na Donovaloch horelo osobné auto

Príčinou bola technická chyba.

V meste vysadia nové stromčeky. Raz môžu slúžiť ako vianočné

Vianočné stromčeky na ozdobu mesta by tak nebolo potrebné rúbať, iba každý rok ozdobiť.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Jahody v novembri. Ovocinári vyhlásili samozber

Ovocinári pozývajú prvýkrát v histórii na novembrový samozber jahôd.

OLAF našiel pochybenia pri firme z Trenčína

Mimovládna organizácia tvrdí, že trenčianska firma presunula jednoduchou operáciou šesť miliónov do vreciek cyperskej firmy. Tá za tým vidí konkurenčný boj. Prípad vyšetruje NAKA.

Pezinok zasiahla vlna facebookových voličov, tvrdí Solga

Čo považuje za dôvod neúspechu? Ako plánuje pôsobiť v komunálnej politike v budúcnosti? A čo by odkázal novozvolenému primátorovi Hianikovi? Prečítajte si rozhovor s Oliverom Solgom.

Vybrali SME

Už ste čítali?