Lekár, záchranár, predseda Územného spolku Slovenského Červeného kríža, nositeľ zlatého odznaku Horskej služby, školiteľ prvej predlekárskej pomoci, člen Lions clubu v Brezne, to všetko v jednej osobe. Primár oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Ján Mačkin.
V breznianskej nemocnici na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny pracujete od skončenia Lekárskej fakulty, čo je krásnych 37 rokov. Ako podľa vás za toto obdobie pokročila medicína?
Keď som v roku 1977 začínal, tak sme v breznianskej nemocnici spolu s kolegami zakladali ARO a stanicu záchrannej služby. Boli sme medzi prvými na Slovensku a intenzívna medicína vtedy bola v plienkach. Dnes je odbor intenzívnej medicíny jedným z nosných a najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odborov medicíny.
Vo svojej profesii ste úspešný odborník, ktorý veľa dosiahol. Máte pred sebou ešte nejaký dlhodobý cieľ, prípadne vytúžený sen?
Mám ešte stále jeden nesplnený sen, a to aby sa celá breznianska nemocnica stala moderným zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnícku starostlivosť na úrovni k spokojnosti pacientov, na ktorú by sme my všetci jej zamestnanci mohli byť hrdí.
Vo februári sme si pripomenuli 5. výročie od veľkého nešťastia v Polomke. Za profesionálne zvládnutie záchrany ľudí ste dostali aj ďakovný list od vtedajšieho ministra zdravotníctva. Ako v takejto ťažkej chvíli vníma celú situáciu záchranár?
Záchranár v kritickej chvíli nevníma situáciu citovo, ale iba profesionálne a pragmaticky. Musí sa plne sústrediť na vykonávanie nacvičených výkonov a pracuje v podstate automaticky. Citová stránka a prežitie udalosti prebieha následne po skončení udalosti v jeho mysli, a to je tá náročnejšia stránka zdravotníckeho povolania.
Nemalé zásluhy máte pri založení Lions clubu v Brezne, ktorého poslaním je pomáhať ľuďom v núdzi. Prijímate veľa žiadostí o pomoc?
Ľudí, ktorí žiadajú a potrebujú pomoc je strašne veľa a prostriedky klubu sú obmedzené, preto sa sústreďujeme na naozaj kritické prípady, hlavne na nevidiacich a invalidných spoluobčanov. Prostriedky pomoci sústreďujeme tak, aby pomoc mala účinok.
Na Cenu mesta Brezna vás navrhol Slovenský Červený kríž. Podľa hodnotenia vašich dobrovoľných činností vás môžeme prirovnávať k filantropovi. Cítite to tak aj vy?
Slovo filantrop je zložené z dvoch gréckych slov vo význame láska k človeku. Dnes sa toto slovo dosť zneužíva a používa skôr vo význame finančnej pomoci bohatých. Zdravotnícky pracovník a zvlášť lekár musí mať pozitívny vzťah k ľuďom, opačne nemôže vykonávať svoju prácu kvalitne. Lekárske povolanie by malo byť poslaním. V tomto duchu som cítil vnútornú potrebu nielen pri práci lekára, ale aj pri práci dobrovoľníckej či už ako člen horskej služby, dobrovoľný letecký záchranár, člen Červeného kríža. Snažil som sa čo najširšej verejnosti odovzdať vedomosti z poskytovaniu prvej laickej pomoci a ak iba jeden človek, z tých, ktorých som školil, pomohol zachrániť ľudský život, moja práca nebola márna. Človek žije v spoločnosti ľudí a svoje osobné šťastie môže prežiť iba z odrazu šťastia svojich blížnych a ak môžeš blížnemu pomôcť, tak to vykonaj, urobí to i teba šťastným.
