Výtvarné dielo Vladimíra Kompánka Poľné znaky z roku 1968 ničia nielen roky, ale aj ľahostajnosť a vandali. Park pod Pamätníkom SNP tak môže časom prísť o hodnotný umelecký prvok.
BANSKÁ BYSTRICA. Drevená plastika Poľné znaky od akademického maliara a sochára Vladimíra Kompánka dlhé roky dotvára priestor parku pod Pamätníkom SNP. Dnes je v zlom stave a pomôže jej iba kvalitný reštaurátorský zásah.
Ochrana tohto diela sa podľa historičky architektúry Kláry Kubičkovej dlhodobo zanedbala, čo je dnes príčinou nepriaznivého stavu. „Keďže plastiku vytvoril Kompánek z dreva a je umiestnená v exteriéri, bolo potrebné jej každoročné ošetrenie. To sa však nerobilo,“ dodala.
Poškodenú časť zabezpečili
Na zlý stav plastiky upozornila aj Zuzana Majlingová zo Stredoslovenskej galérie. Tiež je presvedčená, že keby Poľné znaky priebežne ošetrovali, dnes by situácia nebolo taká zlá.
Podľa nej by bolo vhodné, aby stav diela čo najskôr posúdil dendrológ a reštaurátor. Na dnešnom stave sa síce podľa nej podpísali aj zásahy vandalov, väčším problémom však je zanedbanie starostlivosti.
„Odborníci by dokázali určiť postup rekonštrukcie a tiež to, či sa časť diela zrútila kvôli vandalom, alebo už bolo drevo natoľko oslabené, že spadlo samo,“ dodala.
Aby sa zabránilo ďalšiemu poškodenie pamiatky, na podnet Zuzana Majlingovej previezli pracovníci mestského úradu odpadnutú časť plastiky do Robotníckeho domu.
Poškodenú časť zabezpečili
FOTO: Archív Zuzany Majlingovej
Mesto nie je vlastníkom
Hovorkyňa primátora Martina Kanisová informovala, že plastika nie je majetkom mesta a ani nemajú vedomosti o vysporiadaní autorských práv na toto dielo.
„Keďže sa na území mesta Banská Bystrica nachádza mnoho výtvarných diel, ktoré sú umiestnené vo verejnom priestore, mesto si uvedomuje potrebu poukazovať na tieto hodnoty a robiť všetko pre to, aby boli tieto diela zachované. Mapuje preto diela vo verejnom priestore a zverejnením ich výberu trvalo upozorňuje na ich umelecké hodnoty,“ dodala.
Predvlani napríklad mesto podporilo vydanie publikáciu Umenie vo verejnom priestore Banskej Bystrice . Je to podľa hovorkyne jeden zo spôsobov, ako upozorniť verejnosť a často aj majiteľov jednotlivých umeleckých diel, na ich umeleckú a spoločenskú hodnotu.
Ani Víťazi na tom nie sú najlepšie
Klára Kubičková pripomína, že exteriéroch mesta sú ďalšie výtvarné diela, ktoré si zaslúžia pozornosť zo strany mesta. Upozornila napríklad na dielo sochára Pavla Tótha Zvíťazili sme, ktoré rovnako ako Kompánkova plastika vzniklo v roku 1968 v úzkej kontexte s priestorom Pamätníka SNP.
„Táto socha je zvyčajne zarastená, hoci ide o dielo mimoriadneho významu,“ upozornila. Z diela podľa nej jasne cítiť uvoľnenie spoločenskej a kultúrnej atmosféry v roku 1968. Vďaka tomu vznikla zaujímavá priestorová plastika, ktorá je svojim významom výnimočná.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
K sochám treba začať diskusiu
Zuzana Majlingová dodáva, že v Banskej Bystrici zatiaľ chýba diskusia k sochám vo verejnom priestore. „Momentálne sa pokúšam urobiť súpis sôch aj prostredníctvom archívov v Bratislave. V tejto súvislosti sme podali aj dva granty,“ dodala.
Ak by sa podarilo súpis dokončiť tento rok, tému by chceli propagovať aj prostredníctvom webu a začať o nej diskutovať.
„Ozrejmili by sa majetkové a právne vzťahy, mesto by mohlo prijať záväzné opatrenie k starostlivosti aspoň o niektoré vybrané diela. Mohli by to byť prvé kroky k spusteniu dlhodobej iniciatívy,“ doplnila Zuzana Majlingová.
