BRATISLAVA. V biatlone pri dvadsaťstupňovom mraze rušia preteky. V Grónsku na ultramaratóne v behu na lyžiach si vyskúšala Anastasia Kuzminová aj s manželom Danielom, aké to je súťažiť v extrémnych podmienkach. V noci klesali teploty na mínus 35 stupňov.
Dobrodružstvo
Všetci účastníci spali iba v stanoch. Nemali k dispozícii veľký komfort.
„Doma žijeme všetci veľmi pohodlne. Všetko máme takmer ako na povel – teplú vodu, kúrenie, pohodlné postele. Chceli sme vyskúšať, aké to je byť bez týchto vymožeností. Ako človek zvládne takéto náročné podmienky. V detstve som s rodičmi veľa cestovala, tiež sme spávali v stanoch, hoci nie v mraze. Splnila som si sen, bol to obrovský zážitok aj dobrodružstvo,“ vraví 29-ročná Kuzminová.
Účastníci prešli 160 km dlhú trať rozdelenú na tri úseky. Trať bola náročná s veľkými prevýšeniami.
„Aj skúsení bežci, ktorí sa venujú maratónom, vraveli, že je to najťažšia trať. Boli miesta, kde bolo rýchlejšie vyzuť lyže a ísť pešo,“ opisoval podmienky Kuzmin.
Hneď prvý deň navyše husto snežilo, bolo ťažké sa orientovať. Aj Nasťa mala problém nájsť správny smer. Po troch dňoch skončila v kategórii žien druhá.
„Mráz bol naozaj silný. Veď zima v Európe bola teraz mierna. Nepamätám si, že by bolo chladnejšie ako mínus sedem, mínus osem stupňov a tu sme mali mínus dvadsať. Vstávanie ráno bolo veľmi ťažké. Počas pretekov sme naobliekaní, mali sme dvojo rukavíc, teplé oblečenie. To sme si nedávali dole ani v stane. Spali sme síce v špeciálnych spacích vakoch na extrémne podmienky, no i tak sme nevyzliekali bundy. Aj topánky mi bolo niekedy ťažko vyzuť.“
Bol to reštart
Biatlonistku očarila v Grónsku príroda i ľudia. „Sú srdeční, nikam sa neponáhľajú, nestresujú sa. Bol to kontrast s tým, s čím sa stretávame tu v Európe.“
Pre takúto extrémnu súťaž sa rozhodli s manželom aj preto, že jej sezóna sa už dlhé roky stále točí okolo biatlonu. „Potrebovali sme zmenu. Trochu sme sa tu reštartovali. Po návrate si viac vážite veci, ktoré sú inak bežné.“
Autor: MŠ
