Obrady Kvetnej nedele sa skladajú z dvoch častí: zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema a zo svätej omše, zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia, v ktorej sa prednášajú pašie.
BANSKÁ BYSTRICA. Posledná pôstna nedeľa je známa pod menom Kvetná nedeľa alebo Nedeľa utrpenia Pána.
Táto nedeľa je prvým dňom Veľkého týždňa. Kvetná nedeľa kresťanom pripomína rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti a kresťania si počas nej pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka, tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy na nasledujúci rok.
Ľudia si bahniatka prinášajú na posvätenie, domov si ich nosia ako posvätenú vec a zakladajú ich za obrazy, zapichujú do trámov, dávajú do vázy a kedysi ich dávali aj do poľa či do maštale. Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. storočí. Obrady Kvetnej nedele sa skladajú z dvoch častí: zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema a zo svätej omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia, v ktorej sa prednášajú pašie - časť evanjelia, opisujúceho Pánovo umučenie.
Pašie (lat. passio - utrpenie) sú opisy utrpenia a smrti Ježiša Krista od Poslednej večere až po jeho smrť na kríži, ako ho podávajú evanjelisti. Kvetnou nedeľou sa začína Veľký týždeň. Jeho hlavnou myšlienkou je Pánovo umučenie, ktoré sa pripomínalo tri dni už od 4. storočia, z toho je názov Veľkonočné trojdnie.
Veľký týždeň začína vrcholiť omšou Večere Pána na Zelený štvrtok a končí sa vešperami Veľkonočnej nedele. Veľký týždeň je slovenské pomenovanie obdobia známeho v liturgii ako Hebdomada sancta (Svätý týždeň). Veľkonočné posvätné trojdnie alebo triduum má bohatý liturgický obsah a symboliku.
Je to spoločné pomenovanie troch dní, v ktorých si rímskokatolícka cirkev pripomína udalosti vykúpenia v ich historickom poradí: Kristovu smrť na Veľký piatok, Krista uloženého v hrobe na Bielu sobotu a Kristovo zmŕtvychvstanie na Veľkonočnú nedeľu.
