Pre našinca ste skôr známa ako divadelná, filmová a dabingová herečka, v Čechách však vypredávate koncerty. Čím to je?
- Nedá sa na to jednoznačne odpovedať. Každé publikum si vyberie z toho, čo má v ponuke. V Bratislave hrám divadlo viac a v Čechách koncertujeme o niečo viac ako doma. Česi si nás viac pýtajú. Neviem vám povedať, čím to je, ale viem, že keby nás médiá viac hrali, pomohlo by nám to dostať sa aj tam, kde o našej muzike ešte nepočuli. Kedysi nás istý uznávaný hudobný kritik, myslel to s nami samozrejme dobre, zaškatuľkoval do žánru šansónu, opečiatkoval tým, že o nás napísal ako o hudbe pre náročného poslucháča, čo ma samozrejme ctí, ale my vlastne vôbec nie sme kapela, ktorá hrá šansón. Odvtedy sa to však s nami nesie a médiá si túto informáciu len preberajú...
V skutočnosti to nie je problém len našej kapely a našej muziky. V médiách rozhodujú hudobní dramaturgovia, je na nich, kto sa dostane do éteru. To, čo sme mohli, sme preto urobili už dávno. Do každého rádia sme priniesli každé jedno nové CD. Hráme krásnu muziku a spievam nádherné texty. Tomu verím a tomu veria tí, čo nás radi počúvajú.
Takže sa necítite byť slovenskou Edith. Minimálne vo filme ste jej však prepožičali svoj hlas...
- Prepožičala som hlas herečke Marion Cotillard, ktorá hrala vo filme Edith Piaf. Zahrala nádherne! Vďaka nej bol film skutočne autentický. Mne sa ušiel dabing a veľmi mi záležalo na tom, aby som herečke a filmu neuškodila.
Vydali ste už päť albumov, ďalší je údajne na ceste. Textársky sa na ňom spolupodieľajú mená ako Milan Lasica či Michal Horáček. Prezradíte viac?
- Nový album bude venovaný mojej drahej mame a bude sa volať JOLANKA. Konečnú podobu nového albumu ešte nevieme, pretože texty autorov by mali spolu vytvárať ucelený príbeh. Čakám na ďalšie texty, ktoré píše Peter Lipovský.
Piesne, ktoré sú už zhudobnené, budeme nahrávať už v lete a text Milana Lasicu tam určite bude. Na tomto albume mi záleží akosi inak a mojim autorom trochu viac cenzurujem texty aj muziku. Želám si, aby bol album plný srdečnej radosti, aj keď sa moji autori naozaj nikdy svojho utajeného smútku nezbavia. Popravde, hovoriť o muzike a o tom, aká by mala byť, neviem. Mám ju v predstave ako album, ktorý si ľudia pustia preto, aby boli šťastní a to, čo ich momentálne či dlhodobo trápi, aby pri našich piesňach dostali istotu, že bude dobre.
V jednom z rozhovorov ste sa vyjadrili, že potrebujete vyspievať to, čo cítite. Prečo?
- Lebo nemá cenu spievať to, čo necítite. Hudba je o pocite.
Preferujete skôr komornejšie prostredia a blízkosť publika?
- Ideálny priestor je taký, ktorý má dobrú akustiku, dobré svetelné vybavenie a primeranú vzdialenosť publika. Ani príliš ďaleko, ale ani príliš blízko.
V rámci svojho česko-slovenského turné vystúpite aj v Brezne. Je to po prvýkrát, čo navštívite centrum Horehronia?
- Myslím, že áno.
Čo ste si pre Brezňanov pripravili?
- Teším sa na nich a vopred ich prosím, aby sa na našom koncerte nehanbili a zatancovali si. Niekde to už bezprostredne urobia a vznikne vynikajúca atmosféra! Som za to veľmi vďačná. Mám výborných muzikantov, okrem toho, že sú nadaní, sú občas aj vtipní - gitara, klavír - Milan Vyskočáni, violončelo - Andrej Gál, akordeón - Milanko Osadský, saxofón, flauta - Richard Šimúrka, bubny - Marcel Buntaj. Program je zostavený aj z nových piesní, viem povedať dva vtipy a všetko ostatné je v Božích rukách.
