BANSKÁ BYSTRICA. Po pôstnom piatku a sobote prichádzala po Vzkriesení veselá veľkonočná nedeľa a ešte veselší pondelok. V neddeľu včas ráno vstávala gazdiná, aby pripravila jedlá a koláč pasku na svätenie do kostola. Raňajkovalo sa len po príchode z kostola.
Omrvinky z jedál si gazdiná starostlivo odkladala, neskôr sa dávali do prvej vyoranej brázdy, alebo do osiva. Stolovanie na veľkonočnú nedeľu pripomínalo Štedrú večeru. Gazdiná nesmela od stola vstávať, všetko mala mať pripravené. Bývalo zvykom, že v tento deň chodili rodiny na hroby a tam prinášali vajíčka, pečivo a niekde aj mäso.
Suchá ani nitka
Tento deň bol zo všetkých najveselší, tešila sa naň najmä mládež. Veď to bol deň oblievačky, či šibačky. Od včasného rána obchádzajú dedinu skupinky kupačov a doma, pri potoku, či pri studniach je veselo. Na dievke neostáva suchá ani nitka.
Darmo sa neraz dievky schovali , mládenci si ich vždy našli. Ale dievčatá sa nikdy nehnevali, lebo vedeli, že voda im dáva zdravie. Po oblievačke bolo úlohou dievky obdarovať kupača zdobeným vajíčkom, kraslicou.
Na niektorých dedinách zas bývala šibačka. Mládenci chodili po domoch s veľkým korbáčom – „kocarom“, no každý mal aj svoj malý korbáč. Keď mládenci všetkým v dome vyšibali, bolo úlohou dievky uviazať na kocar farebnú stuhu.
Mládenci vyšibali nielen dievky, ale aj gazdinky, vraj aby neoprašiveli. Večer sa partie zišli v krčme a chválili sa, koľko majú stužiek na svojich korbáčoch.
A čím dievčatá odmenili kupačov? Najčastejšie to bolo vajíčko, makový koláč, či pohárik páleného. Keď partia z domu odchádzala, nikdy nezabudli pozvať celú rodinu na večernú zábavu.
Autor: Vojtech Majling
