Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Hrochoť priťahuje divy

Hrochoť v okrese Banská Bystrica zabodovala. Tri zo siedmich divov Poľany ležia v jej chotári.

Kyslinky - osada z krátera sopkyKyslinky - osada z krátera sopky (Zdroj: JÁN KROŠLÁK)

HROCHOŤ. Biosférická rezervácia Poľana má konečne svojich sedem divov. V rámci projektu Príroda ľuďom – ľudia prírode organizovali anketu občianske združenie Pronatur v spolupráci so Správou Chránenej krajinnej oblasti Poľana. Riaditeľka správy Vladimíra Fabriciusová informovala, že išlo o prvú anketu v regióne Poľany s cieľom zapojiť do hlasovania predovšetkým miestnych obyvateľov. „Našim cieľom bolo získať informácie o tom, čo si obyvatelia Podpoľania vážia na svojom území a čo by sme mali zachovať pre budúce generácie,“ dodala s tým, že v rámci hlasovania obyvatelia navrhli až 105 divov Poľany.

Skryť Vypnúť reklamu

Jednoznačným víťazom sa stal vodopád Bystrého potoka. Sedem divov sa nachádza v okresoch Detva a Banská Bystrica, pričom obci Hrochoť v banskobystrickom okrese priznali hlasujúci hneď tri divy. Je to pozoruhodná Jánošíkova skala, blúdivý Bátovský balvan a kráter sopky Poľana, ktorý sa nachádza pri osade Kyslinky.

batovsky-balvan_r2099.jpg

Bátovský balvan

FOTO: JÁN KROŠLÁK - SME

Hrochotská dolina ako srdcová záležitosť

Pre starostku Hrochote Annu Čerhýňovú je to nielen pocta, ale súčasne aj záväzok. „Pre nás je Hrochotská dolina so svojimi prírodnými skvostami doslova srdcovou záležitosťou. Je to poklad, ktorý nám zanechala sopka, príroda a naši predkovia. Musíme nájsť tu správnu cestu, ako na jednej strane pritiahnuť do tejto lokality čo najviac turistov, no na druhej strane ju zachovať v čo najlepšom stave aj pre ďalšie generácie,“ dodala.

Skryť Vypnúť reklamu

Načítavam video...

Hoci medzi sedem divov sa nedostali Havranie skaly pri Hrochoti, pre obec je to jeden z ďalších pokladov, podobne ako zachovaný Hrochotský mlyn, ktorý pred časom predali. Teraz veria, že nový vlastník ho pretvorí na dôstojný stánok, dokumentujúci časť histórie Hrochote. Donedávna bolo napríklad málo známe, že v Hrochotskom mlyne krátky čas väznili známeho básnika, evanjelického farára v Hrochoti Andreja Sládkoviča, ktorého obvinili z panslavizmu.

„Našim cieľom je rozvíjať turizmus, ale trvalo udržateľným spôsobom, ktorý negatívne nezasiahne do nedotknutej prírody,“ hovorí starostka. Aj preto vstúpili do občianskeho združenia Podpoľanie, aby mohli tieto aktivity koordinovať spoločne.

„V pláne toho máme veľa. Vybudovať oddychové zóny, cyklotrasy za Hučavou, iniciovať turistické značenie smerom od Mičinskej doliny. Aby sa turisti o tomto krásnom kúte dozvedeli viac.“

Skryť Vypnúť reklamu

Poľanu nosí v srdci

Vladimíra Fabriciusová dodala, že obyvatelia navrhovali ako divy nielen prírodné zaujímavosti, či folklórne a ľudové umenie, ale aj známe osobnosti spod Poľany. Mateja Bela, Andreja Sládkoviča, Teréziu Vansovú, Štefana Nosáľa, či dlhoročného vysokoškolského pedagóga, znalca Poľany, folkloristu a speváka Milana Križa. Rodák z Hrochote, ktorý dnes žije vo Zvolene, je pre obyvateľov Hrochote ďalším zlatým pokladom. „Nechcem, aby to vyzeralo neskromne, ale my sa naozaj máme čím pochváliť. Ak máme takú veľkú koncentráciu prírodných zaujímavostí, pamätnú izbu a kazateľnicu z ktorej sa Sládkovič prihováral veriacim a ak nás navonok prezentuje taká osobnosť ako je pán profesor Križo, musíme to vnímať s vďakou a pokorou,“ hovorí starostka.

Profesora Milana Križa každá pocta Poľane, ktorú ako medzinárodne uznávaný fytológ doslova schodil doslova meter po metri, poteší.

„My z Hrochote sme vždy trochu závideli Detvancom, aké krásne pohľady sa z ich strany núkajú na Poľanu a aká je majestátna. Hoci my sme mali jej kráter skoro za dedinou, je ukrytý uprostred lesov a také pohľady ako z druhej strany Poľany sa nám nenúkali, “ hovorí s úsmevom.

janosikovaskala_chkopolana_r2107.jpg

Jánošíkova skala

FOTO : archív CHKO POĽANA

Osadníci z krátera

Keď sa spomenie názov osady Kyslinky neďaleko Hrochote , mnohým ľuďom sa v predstavách vynorí unikátny typ lesníckeho osídlenia, ktorý do roku 1974 spájala s okolitým svetom úzkorozchodná lesná železnica. Viac ako 20 kilometrov dlhá trasa železničky viedla z Vígľaša cez Očovskú pílu, Hrochotský mlyn, Bugárovú a Bátovú až na Kyslinky.

Zo železnice sa do dnešných dní zachovalo iba torzo. Opustená a chátrajúca železničná telefónna búdka, či zvyšky mostných konštrukcií. To, že v rokoch socializmu padlo rozhodnutie železničku rozobrať, považujú mnohí ľudia za chybu. Dnes to mohla byť podobne zaujímavá technická pamiatka ako Čiernohronská železnica.

Najväčšou zaujímavosťou Kysliniek je však jej poloha v centrálnej časti Poľany, v rozšírenej kaldere, ktorá je výsledkom intenzívnej sopečnej činnosti v minulosti a následnej erózie. Stratovulkán Poľana sa radí k najvyšším vyhasnutým stredoeurópskym sopkám a podľa vulkanológov mohol merať okolo 2 500 metrov.

Bludný balvan život neodmieta

Medzi sedem divov Poľany sa dostala aj prírodná pamiatka Bátovský balvan. Tento 14- metrov vysoký aglomerátový blok v starších štvrtohorách zvetral a zrútil sa doliny riečky Hučava. Zrejme aj kvôli tomu ho ľudia v okolí nazývajú bludným balvanom, hoci o klasický bludný balvan nejde. Týmto pojmom sa označujú skôr veľké bloky horniny, ktoré v dobe ľadovej prepravili ľadovce do veľkých vzdialeností a zastavili sa v geologicky odlišnom prostredí.

Už pred niekoľkými rokmi sme sa zaujímali o to, ako je možné, že na nehostinnom skalnom povrchu Bátovského balvanu sa dokáže uchytiť život. Zoologička Natália Rajtarová nám v tom čase vysvetlila, že najčastejšie sa na povrchu zakorenia borovice a brezy.

Za živnú pôdu vďačia tieto stromy lišajníkom a machorastom, ktoré spolu s prachom a časticami zeme zo vzduchu vytvoria na povrchu skaly akýsi substrát.

Plytká vrstva, na ktorej rastú a skutočnosť že sa nedokážu dostatočne zakoreniť však spôsobuje, že tieto stromy ľahko vyvráti vietor a občas je pre nich prekážkou aj vlastná váha. Výnimky však potvrdzujú pravidlo. Za rekordéra dodnes považujú odborníci borovicu lesnú, ktorá narástla do výšky takmer deviatich metrov, no v roku 1997 ju vyvrátil víchor. Podľa letohruhov mohla mať asi 66 rokov, čo bolo vzhľadom na zložité podmienky unikátne.

Skalné mesto Jánošík neobýval

Aj prírodná pamiatka Jánošíkova skala sa nachádza v Hrochotskej doline. Je to mohutné aglomerátové bralo s výškou až 30 metrov. Zvetrávacie procesy mechanicky porušujú komplex pozdĺžnymi trhlinami a vytvárajú počiatočné štádium skalného mesta. Mechanickým zvetrávaním vznikol aj otvor uprostred brala, pripomínajúci malú jaskyňu.

7 divov Poľany

1. Vodopád Bystrého potoka

2. Sopka - kaldera – kráter

3. Kalamárka

4. Folklór, tradície, povesti

5. Bátovský balvan

6. Jánošíkova skala

7. Podpolianske kríže

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. Päť chýb pri zateplení strechy
  4. Vitajte v postapokalyptickom svete
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  10. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  1. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. Úprava osobného motorového vozidla
  5. Important information for Brazilians living in Slovakia
  6. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  7. Vitajte v postapokalyptickom svete
  8. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. Päť chýb pri zateplení strechy
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 30 034
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 616
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 400
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 544
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 816
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 718
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 615
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 374
  9. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 177
  10. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 163
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Tóth sa pred Dudinskou päťdesiatkou izoloval

Hlavné je splniť limit, prízvukuje slovenská chodecká jednotka

Matej Tóth ako ho poznáme, na čele.

V kraji sú na tom najhoršie okresy Banská Bystrica a Brezno

Včera zistili na Slovensku viac ako 2 200 nakazených. 210 z toho v Banskobystrickom kraji. 56 v okrese Banská Bystrica a 45 v okrese Brezno.

Ilustračné foto.

Bystrickí leteckí záchranári pomáhali pilčíkovi, na ktorého spadol strom

Po ošetrení ho previezli do Rooseveltovej nemocnice.

Na pomoc privolali záchranársky vrtuľník.

V Banskej Bystrici sa počíta so 60 odberovými miestami po celom meste

Mesto Banská Bystrica počíta v súvislosti s chystaným celoplošným testovaním na nový koronavírus zhruba so 60 odberovými miestami.

Odberové miesto na testovanie pacientov na ochorenie COVID-19 pred Infekčným pavilónom na Kramároch v Bratislave.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

Sedemnásťročného chlapca zavalil strom

Leteckých záchranárov zo Žiliny privolali dnes dopoludnia na pomoc 17-ročnému chlapcovi, ktorého v lesnom teréne v katastri obce Zákopčie zavalil strom.

Už ste čítali?