Prvého mája uplynulo desať rokov od vstupu Slovenska medzi štáty Európskej únie. Európska komisia pripravuje pri tejto príležitosti program v desiatich slovenských mestách. Chýbať nebude ani Banská Bystrica, kde sa celodenné podujatie uskutoční 7. mája na Námestí SNP.
Pri príležitosti vstupu do EÚ sme sa porozprávali s vedúcim Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku DUŠANOM CHRENEKOM, ktorý pred niekoľkými dňami navštívil Banskú Bystricu.
Desať rokov od vstupu do Európskej únie už dáva priestor na určité bilancovanie. Ako vnímate naše účinkovanie medzi najvyspelejšími krajinami Európy aj v kontexte celosvetovej hospodárskej krízy?
Pre Slovensko bolo týchto desať rokov nepochybne pozitívnych. Za tento čas sa Slovensku podarilo dostať do jadra európskej integrácie, sme členom eurozóny i Schengenského priestoru bez vnútorných hraníc. Treba si uvedomiť, že keby sme neboli členom Európskej únie, kríza by nás zasiahla podstatne viac. Členstvo nám pomohlo v rýchlejšom rozvoji a postupne dobiehame rozvinutejšie krajiny. Keď sme v roku 2004 vstupovali do EÚ, naša hospodárska produkcia bola na úrovni 57 % európskeho priemeru a teraz sme sa dostali na úroveň 76 %.
Naznačuje to, že rastieme rýchlejšie ako iné krajiny únie?
Áno. Slovensko po vstupe do EÚ rástlo rýchlejšie ako susedné krajiny. Najmä prvé roky po našom vstupe do Únie boli veľmi úspešné. Predovšetkým vďaka reformám a nášmu členstvu v Únii sme sa stali atraktívnou krajinou pre investície. Za prvých päť rokov hodnotíme hospodársky rast ako mimoriadny – v priemere to bolo na úrovni siedmich percent za rok. Dokonca aj teraz počas krízy rastie Slovensko rýchlejšie ako iné krajiny, hoci rast už nie je taký výrazný. Som presvedčený, že Slovensko bez európskych prostriedkov by malo nižší hospodársky rast a vyššiu nezamestnanosť.
Tá je aj teraz pomerne vysoká, ale keď to porovnáme s rokom 2004, kedy sa pohybovala na úrovni devätnástich percent, stále sme na tom lepšie. Čo je však dôležité – Slovensko sa dostalo do rodiny vyspelých, demokratických a stabilných krajín a kredit Slovenska sa v celosvetovom meradle výrazne zvýšil.
Máme slobodu, otvorila sa možnosť cestovania, práce , štúdia aj podnikania v zahraničí. Slovensko je otvorená ekonomika, ktorá je založená na exporte. Do krajín únie mieri viac ako 80 % slovenského exportu, čo je pre slovenské podniky významný moment. Dôležité je to však aj z pohľadu zahraničných investícií, ktoré prichádzajú na Slovensko a pomáhajú zvyšovať nielen produkciu, ale aj životnú úroveň.
Obyvatelia krajiny však viac ako makroekonomické ukazovatele často vnímajú to, že životnou úrovňou Slováci za vyspelou Európou stále výrazne zaostávajú.
S tým by som celkom nesúhlasil. Životná úroveň u nás je v porovnaní s krajinami Európy i sveta veľmi dobrá. Je síce nižšia ako v západnej Európe, ale ten rozdiel sa znížil a aj platy na Slovensku sa postupne zvyšujú. Žiaľ, výhody členstva v únii aj vyššieho hospodárskeho rastu sa nedostanú rovnomerne ku všetkým občanom. A práve tu je možné urobiť viac a postupne odstraňovať chudobu.
Čo sa dá pre to urobiť?
Predovšetkým vytvárať nové pracovné miesta. Nezamestnanosť je vysoká, príjmy niektorých ľudí naozaj nízke, takže majú problém uspokojiť základné životné potreby.
Práve tu vidím veľkú úlohu ako pre slovenskú vládu, tak aj Úniu. Aby intenzívnejšie pracovali na vytváraní pracovných miest a odstraňovaní chudoby. Na podporu toho existujú rôzne programy – napríklad pre zamestnanosť mladých ľudí, kde únia vyčlenila nemalé prostriedky. Je teraz na Slovensku, aby ich dokázalo efektívne využiť a pomohlo tak mladým ľuďom nájsť si prácu. Treba sa venovať aj dlhodobo nezamestnaným ľuďom, aby nestratili pracovné návyky a opätovne sa začlenili do pracovného procesu.
V akej výške by malo Slovensko dostať prostriedky na svoj rozvoj pre obdobie rokov 2014 – 2020?
V prepočte na obyvateľa by malo Slovensko dostať po Estónsku najviac spomedzi všetkých krajín EÚ.
Na sedem rokov hovoria predpoklady o sume 20,3 miliardy eur, pričom Slovensko prispeje sumou 6,8 miliardy. Ak si teda vezmeme čistý prínos pre Slovensko, mal by byť na úrovni 13, 5 miliardy eur. Je to približne toľko, ako celý štátny rozpočet pre Slovensko na jeden rok.
Napriek týmto pozitívnym signálom Slovensko malo a má v čerpaní eurofondov nemalé rezervy. Čo je dôvodom, že nedokážeme ponúknuté príležitosti celkom využiť?
Slovensko má problémy vo viacerých oblastiach. Je to hlavne v príprave veľkých projektov, má tiež zložité verejné obstarávanie. Pri zmenách vlády sa súčasne robí aj výmena ľudí, ktorí sa venujú európskym fondom. Procesy sú zdĺhavé, menia sa politické priority.
To všetko sa podpisuje pod to, že doteraz išlo využívanie európskych fondov pomaly a preto aj Európska komisia vlani navrhla, aby Slovensko dostalo o rok viac na využitie týchto fondov. Verím, že na budúci rok sa už tento proces zrýchli a čo najviac prostriedkov sa využije v prospech Slovenska.
Slovensku sa stále nepodarilo celkom vyrovnať ani s regionálnymi rozdielmi. Ako vidíte perspektívu v tejto oblasti?
Európska komisia podporuje v regionálnej politike projekty, ktoré spájajú regióny tak, aby sa zatraktívnilo aj podnikateľské prostredie, aby prichádzali nové investície a vytvárali sa nové pracovné miesta. Je to napríklad budovanie infraštruktúry, investície do vzdelávania, či do riešenia rómskej problematiky. Je to oblasť, kde Slovensko zatiaľ dostatočne nevyužíva európske prostriedky a kde sa nahromadilo množstvo problémov, ktoré je potrebné urgentne riešiť.
Rýchle napredovanie európskych krajín výrazne poznačila svetová ekonomická kríza. V poslednom čase sa predsa len objavujú pozitívne informácie, že Európa má najhoršie obdobie za sebou. Dá sa v tomto smere prognózovať ďalší vývoj?
Je potešiteľné, že Európa sa dostala z recesie a hospodárstvo začína rásť. Pre tento rok sa očakáva rast vo výške 1,5 % hrubého domáceho produktu, pre budúci rok by to už mali byť dve percentá. Pre Slovensko je to dokonca ešte lepšie. Tento rok by malo HDP rásť o 2,3 percenta, na budúci rok o 3,2 percenta. Postupne by sa mala znižovať aj nezamestnanosť, hoci to pôjde o niečo pomalšie.
Hospodársky rast sa neprejaví v znižovaní nezamestnanosti hneď, ale postupne. Treba vziať do úvahy, že pred krízou sme dosiahli v roku 2007 hospodársky rast na úrovni desiatich percent ročne, čo bolo výnimočné. Na takú úroveň sa Slovensko rýchlo nevráti, hoci bude naďalej ekonomicky rásť a postupne by sa to malo prejaviť aj na platoch ľudí a raste životnej úrovne.
Poľnohospodári niekedy dávajú únii za vinu, že trh je zaplavený lacnými potravinami z európskych krajín, pričom domáci farmári sú vo viacerých smeroch znevýhodnení. Ako vnímate tento problém?
Hlavný prepad slovenského poľnohospodárstva prišiel dávno predtým, ako sme vstúpili do únie. Bolo to v 90. rokoch minulého storočia, keď rapídne poklesol počet ľudí, zamestnaných v poľnohospodárstve a skrachovali mnohé poľnohospodárske podniky.
Slovensko urobilo v tom čase veľa chýb. Po vstupe do únie sa radikálny pokles spomalil a podpora z fondov postupne narastala. Teraz sa už dá povedať, že poľnohospodári dostávajú dobrú podporu z eurofondov. Keď to porovnáme s inými krajinami, tak priemer finančnej podpory na hektár a na farmára presahuje krajiny EÚ.
Na čo všetko možno využiť podporu pre poľnohospodárov?
Podpora má dve časti. Ide nielen o priame platby pre poľnohospodárov na hektár, ale môžu čerpať aj dotácie na vybavenie činnosti podnikov, na farmy v znevýhodnených oblastiach, prípadne na diverzifikáciu poľnohospodárskych činností. V rokoch 2014 – 2020 pôjde do slovenského poľnohospodárstva 4,6 miliardy eur . Vďaka európskym prostriedkom sa dajú riešiť také kľúčové problémy ako nedostatok mladých farmárov, slabá pozícia farmárov v potravinovom reťazci, či slabšia konkurencieschopnosť.
Napriek perspektívnemu vývoju pretrváva u časti obyvateľstva únie euroskepticizmus.....
Tento pocit je do určitej miery spôsobený hospodárskou krízou. Na mnohé veci sme si už zvykli ako na samozrejmosť. Je to stabilita, mier v Európe, sloboda, či voľný pohyb. Preto sa zameriavame skôr na konkrétne veci. Únia rieši aj mnoho problémov, ktoré nie sú jednoznačné a diskutuje sa o nich.
Skoro každý si nájde priestor, aby o niektorej oblasti tvrdil, že sa jej únia nevenuje dostatočne. Niekedy je únia ľahký cieľ, pri ktorom sa odrazia dôsledky niektorých zlých krokov na úrovni štátov. Vtedy je jednoduché povedať, že to spôsobila únia. Čo je v tomto smere potešujúce, že únia i Európska komisia majú stále lepšie renomé ako národné vlády.
Politika EÚ je niekedy terčom aj zo strany komunálnych politikov. Banskobystrický župan Marián Kotleba sa napríklad o vlajke únie vyjadril ako o „modrej okupačnej handre“ a z úradu ju dal zvesiť. Ako hodnotíte podobné postoje?
Vyjadrenia pána Kotlebu považujem za extrémistické, populistické a často deformujúce historické udalosti. A tiež podnecujúce negatívne nálady voči EÚ. Únia je pritom mierový demokratický projekt, ktorý vznikol práve s cieľom predchádzať extrémizmu, ktorý v minulosti viedol k hrôzam vojen a utrpeniu miliónov ľudí. Verím, že demokratické sily budú spolupracovať na tom, aby sa dodržiavali základné európske práva a hodnoty. Ak niekto porovná úniu s nacistickým Nemeckom, nevie, o čom hovorí.
Mohli by ste nám na záver predstaviť programovú skladbu, ktorou si aj v Banskej Bystrici 7. mája pripomenieme vstup Slovenska do EÚ?
Po celom Slovensku sme pripravili sériu podujatí, venovanú vstupu do únie. Uskutoční sa v desiatich slovenských mestách, nebude medzi nimi chýbať ani Banská Bystrica. Chcem aj touto cestou pozvať obyvateľov 7. mája na celodenný program na Námestí SNP, kde sa budú môcť zabaviť, dozvedieť sa zaujímavé informácie o činnosti únie, či vypočuť si koncerty. Pripravili sme aj rôzne súťaže o zaujímavé ceny, takže to bude určite atraktívne podujatie.
