BREZNO. V posledných vydaniach regionálnej tlače MY-Horehronie a ECHO, ale aj v televíznych novinách vysielaných vo večernom spravodajstve RTVS dňa 5.5. 2014, s veľkým nadšením sú publikované zámery mesta Brezna na obnove synagógy , ako jedinej stavby obdobného charakteru na našom Horehroní.
Áno, táto kultúrna pamiatka si konečne zaslúži pozornosť aj súčasných komunálnych politikov, ale je treba povedať aj za a/, čo sa pre záchranu tejto sakrálnej stavby už v minulosti urobilo, neobjavili ju súčasní politici, len mali pred ňou zavreté oči a zabudli, že tam otvárali výstavy, koncerty, kultúrne podujatia aj v období po roku 2002 ? Teda nedá nielen mne, ale ani bývalým spolupracovníkom, aby sme našu nielen horehronskú obec informovali aj o minulosti tejto stavby, najmä po prevzatí do majetku mesta.
Stavba synagóga bola získaná do majetku mesta v roku 1984 odkúpením od Židovskej náboženskej obce /ŽNO/ spolu s priľahlými objektami pre zázemie k budove. Pre úplnosť musím podotknúť, že v období od roku 1942 až do prevodu do majetku mesta bol objekt využívaný ako sklad obilia a nábytku. Čo sa našlo v objekte po jeho prevzatí a otvorení nebudem na tomto mieste zverejňovať, snáď ešte sú pamätníci aj na Krajskom pamiatkovom úrade, ale v meste Brezne sú. Bola to skutočná hrôza s ktorou bolo potrebné sa vyrovnať.
Následne mesto Brezno už v roku 1989 si dalo vypracovať projekt rekonštrukcie na viacúčelovú sálu, ktorý slúžil na postupnú obnovu a sprevádzkovanie objektu.
Práce postupovali pomaličky, veď ani v 90-tych rokoch nebolo financií naviac, preto sa mesto rozhodlo s rekonštrukčnými prácami postupovať etapovite. V tom období sme nemali všespasiace Eurofondy, financie sme si zaobstarávali z rôznych zdrojov, pričom musím zvýrazniť pomoc riaditeľa Ústredného židovského múzea z Bratislavy pána Pavla Mešťana , ktorý nám pomohol prostredníctvom Ministerstva kultúry cez príslišný fond zabezpečiť každoročne určitú čiastku, ktorú sme obratom premenili na obnovu budovy.
Tak sa nám podarilo už v roku 1996 po vykonaní základných rekonštrukčných prác v interieri synagógu sprístupniť záujmu-chtivým občanom na rôzne kultúrne podujatia. S obnovou sme pokračovali ďalej každoročne až do roku 2002, dokedy sme okrem obnovy interieru stihli vymeniť okná, dvere, najpotrebnejšie opravy strechy proti zatekaniu, zveľadili okolie stavby a samozrejme sme objekt súčasne využívali na pôvodné ciele obnovy.
Žiaľ, od roku 2002 sa na obnove mne z neznámych príčin nepokračovalo, zrejme vedenie mesta malo iné priority a synagóga z exterierového pohľadu začala postupne viac chátrať.
A tu pri čítaní „veľkých zámerov“ mesta v regionálnej tlači zaráža, že v mnohých prípadoch práca ľudí mimo základných pracovných povinností na synagóge, akoby nebola, spasenie urobí nový projekt „Stavebné úpravy synagóga Brezno“.
Som si vedomý, že spomínaný projekt obnovy z našich čias reálne doznal zmien po materiálnej a normotvornej časti, ale v informáciách sa nemalo zabudnúť na predchodcov, zásluhou ktorých je synagóga Brezno využívaná kontinuálne od roku 1996, teda už 18 rokov a stavba si automaticky vyžaduje údržbu, ale aj dokončenie úprav exterieru a opráv fasády.
Teda záverom vysoko hodnotím súčasný prístup Odboru životného prostredia, rozvojových programov a stavebného poriadku Metského úradu v Brezne, že začal zachraňovať historický objekt pre naše nastupujúce generácie. Autorke opakovaných príspevkov do reginálnej tlače len odporúčam, ak chce niečo zverejňovať na verejnosťi, čo sa týka minulosti, aby si vopred podrobne preštudovala KRONIKU MESTA, kde sú zachytené všetky podstatné činy minulosti. Stavať sa má na dobrých základoch....
Autor: Ing. Vladimír Faško, Brezno
