PRIECHOD. O strmom vrchu na obcou Priechod pri Banskej Bystrici zvykli ľudia hovoriť, že sa tu v minulosti mohlo nachádzať pohrebisko, či zaniknuté hradisko. Doteraz však lokalitu nik neskúmal.
Až túto jar, kedy sa v náročnom lesnom teréne začala zisťovacia etapa archeologického výskumu, sa potvrdzuje, že odborníci stoja pred novými zaujímavými zisteniami. Prvé dve sondy ukázali, že nad Priechodom vládol čulý život už v 2. – 1. storočí pred Kristom.
Pomohla víchrica
Archeológ Stredoslovenského múzea Martin Kvietok hovorí, že ho na nálezy z lokality upozornil amatersky archeológ a miestny nadšenec histórie Jozef Stankoviansky. Tomu pri prvých objavoch pomohla náhoda. Po víchrici zostali vyvrátené stromy, ktoré na povrch vyniesli aj nálezy z hlbších vrstiev pôdy. Na ich základe začali profesionálni a amatérski archeológovia lokalitu, ktorú Jozef Stankoviansky nazval pracovným názvom Kamenná, skúmať. Nálezy súvisia predovšetkým so životom Keltov.
„Táto etapa výskumu by nám mala dať odpoveď na to, v ktorom období bola lokalita osídlená, kedy a ako zanikla. Doterajšie nálezy potvrdzujú, že ide o osídlenie púchovskou kultúrou, ktorá bola špecifickým kultúrnym prejavom v horských oblastiach Slovenska v mladšej dobe železnej a staršej dobe rímskej,“ hovorí Martin Kvietok.
Spájajú sa v nej keltské prvky z oblasti stredného Podunajska s prvkami domáceho obyvateľstva, ktoré by sme mohli zaradiť k potomkom príslušníkov lužickej kultúry. Najznámejšou lokalitou z tohto obdobia je archeologická lokalita Havránok pri Liptovskej Mare, skúmaná viac ako 30. rokov archeológom Karolom Pietom z Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Nálezisko pri Priechode je o to cennejšie, že vnáša nový pohľad do osídlenia mikroregiónu Pod Panským Dielom v čase keltskej civilizácie. Navyše doteraz nebolo verejnosti známe a nebolo skúmané.
Cenné nálezy
Archeológ Martin Kvietok pri triedení nálezov
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Opevnená lokalita
Sondy potvrdili, že išlo o opevnenú lokalitu – malý hrádok, ktorý chránil z jednej strany neprístupný horský terén a z druhej strany mohutná drevozemná hradba s čelným kamenným múrom. Dnes je už deštruovaná, no v čase svojej výstavby muselo ísť podľa archeológa o mohutnú stavbu.
„Plocha hrádku bola pomerne malá. Na dĺžku merala okolo 90 metrov, na šírku 30 – 40, pričom terén sa zo západnej strany prudko zvažoval do doliny potoka Ľupčica. Podľa konfigurácie terénu sa na východnej strane lokality Kamenná nachádzalo terasovité sídlisko, opevnené jednoduchou drevenou palisádou,“ hovorí archeológ.
Deštrukcia kamenného čela pravekej hradby
FOTO - archív M. Kvietka
Rekonštrukcia keltského opevnenia - podobná hradba mohla byť aj v Priechode
FOTO - archív M. Kvietka
Našli vzácne spony aj nástroje
Prvú sondu vykopali vo svahu pod akropolou na terasovom sídlisku, kde preskúmali koncentráciu sídliskovej keramiky. Okrem nej sa našlo aj niekoľko železných predmetov. Jednalo sa o súčasti kroja ako spony či pracka. Taktiež našli aj niekoľko fragmentov nožov a dokonca aj časť váh.
Druhú sondu urobili na vale. Tá by mala dať odpoveď, akým spôsobom a kedy bola hradba budovaná a ako zanikla.
Archeologička Veronika Krištofová počas preparácie deštrukcie opevnenia na akropole
FOTO- archív M.Kvietka
Zásobáreň pre oppidá?
Ľudia, ktorí lokalitu nad Priechodom v minulosti osídlili, sa s veľkou pravdepodobnosťou zaoberali metalurgiou. Podľa Martina Kvietka sa neďaleko lokality našlo množstvo zliatkov medi a bronzu. Neďaleko sa nachádzala aj Špania Dolina s bohatými náleziskami medi.
Odbytiskom tunajších výrobkov mohli byť aj oppidá, akési „keltské mestá“ neskorej doby železnej. Známym oppidom je napríklad Bratislava. Na bohatstvo a ekonomickú silu obyvateľov bratislavského oppida poukazujú nové nálezy z hradného kopca, reprezentované množstvom zlatých a strieborných mincí či kamenných stavieb budovaných v rímskom štýle.
„Domnievame sa, že tunajší hrádok zanikol s rozpadom štruktúry týchto veľkých sídlisk, čo ešte bude predmetom ďalšieho skúmania,“ doplnil archeológ s tým, že zatiaľ ešte nie je úplne jasné, či hrádok zanikol prirodzene, alebo ho niekto zničil.
Isté však je, že hrádok mal v tom čase strategickú polohu. Blízko neho smerovali cesty od Hrona na Španiu Dolinu, neďaleko sa nachádzala aj križovatka smerom na Hiadeľské sedlo a do Liptova. Bol to významný komunikačný bod, ktorý sa dal využiť na obchodovanie.
Nadšenci histórie Ľudovít Valent a Jozef Stankoviansky v sonde
FOTO - archív M.Kvietka
Občianske združenie chce lokalitu propagovať
V budúcnosti by chceli odborníci v archeologickom výskume pokračovať, čo je však závislé od financií. Jozef Stankoviansky potvrdil, že založili občianske združenie, ktoré má za cieľ nielen pokračujúci výskum, ale aj ďalšie propagovanie tejto hodnotnej lokality.
