Pamätník v Kremničke by sa mohol stať súčasťou Európskej cesty po dielach významného architekta Dušana Jurkoviča. Potrebuje však viac pozornosti.
BANSKÁ BYSTRICA. Pamätník v Kremničke, ktorý vyrástol na mieste najväčšieho masového hrobu na Slovensku, je už roky v zanedbanom stave. Okolo jeho vlastníctva a tým aj starostlivosti je stále veľa nejasností.
Ide pritom nielen o mimoriadne hodnotné, ale súčasne aj o posledné dielo jedného z najvýznamnejších architektov, národného umelca Dušana Jurkoviča (1868-1947).
V tomto roku uplynie 70 rokov od tragédie v Kremničke a pri tejto príležitosti sa pripravuje aj vydanie monografie o kedysi samostatnej obci.
Jej zostavovateľ, historik a mestský poslanec Marcel Pecník hovorí, že veľkú pozornosť v nej chcú venovať práve tomuto pamätníku. Túto časť pripravuje historička architektúry Klára Kubičková.
To, v akom je dnes pomník stave, označil Pecník za hanbu.
Jurkovič neplánoval húštinu
„Možno, že sa nám knihou podarí upozorniť viac na tento stav. Každopádne pomník v niektorých jeho častiach treba opraviť, ale treba sa súčasne zaoberať aj jeho okolím – tak v rámci jeho ohradenia ako aj mimo neho. Jurkovič ho neplánoval postaviť v húštine, aby ho nik nevidel. V takomto prípade musí ochrana neplánovanej a náletovej zelene ustúpiť pamäti národných dejín a jej prezentácii,“ tvrdí poslanec s tým, že pomník už prakticky ani nevidno.
„Viditeľná je len infraštruktúra pripravovanej zástavby v priestore pred ním, nad čím niektorí krútia hlavami, iní to zas považujú priamo za pamiatkový škandál,“ dodal.
Mohol by byť súčasťou ojedinelej cesty
Zo stavu pamätníka je smutná aj historička architektúry Klára Kubičková. V spolupráci s Českou republikou a mestom Skalica sa pripravuje Európska cesta po dielach Dušana Jurkoviča.
V prípade začlenenia Jurkovičovho pamätníka v Kremničke do programu tejto cesty je podľa nej bezpodmienečné postarať sa o obnovu jeho prírodného prostredia a rekonštrukciu zničených detailov samotného pamätníka - hlavne textovej tabule, doplnenia pamätníka o pôvodne plánované ukončenie krížom, ako aj kvalitných informačných prvkov.
„Cesta by pokračovala do Poľska – v Haliči sa nachádzajú Jurkovičove známe vojenské cintoríny z 1. svetovej vojny,“ povedala Kubičková. Dodala, že koncepcia cesty sa pripravuje a mala by v budúcnosti spájať kľúčové Jurkovičove diela. Zúčastniť sa tohoto projektu znamená aj získať podporu na jeho realizáciu.
„Jurkovič vo svojom koncepte nepočítal s výsadbou vysokých stromov, aby pamätník vynikol aj z diaľkových pohľadov. Dnes však zeleň v okolí pamätníka vyrastá bez zámeru a korekcie a pôsobí vyslovene rušivo. Chýba aj pôvodný pylón pri ceste , signalizujúci smer k pamätníku.“ hovorí Kubičková.
Nevyjasnené vlastnícke vzťahy komplikujú obnovu
Hoci sa dnes aj v odbornej literatúre zaužíval názov Pamätník SNP, pôvodný názov je Pamätník obetiam fašizmu. S obnovou sú podľa Kubičkovej problémy aj preto, že dodnes nie sú vyjasnené vlastnícke vzťahy.
Keď bol pamätník v roku 1963 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, ako vlastníka a správcu zapísali mesto.
„Zaujímali sme sa o to aj v súčasnosti, no vlastnícky list k pamätníku neexistuje a mesto ho nevedie vo svojom majetku,“ dodala.
Hoci je tu pochovaných okolo 400 obetí z pôvodných viac ako 747 ( identifikované obete po exhumácii previezli rodiny alebo štáty – ako v prípade izraelskej národnej hrdinky Chavivy Reikovej), je to v súčasnosti považované za jeden spoločný hrob.
Pozemky pod pamätníkom a celým ohradeným územím sú súkromné, čo je podľa Kláry Kubičkovej tiež paradox.
Menora
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Chýba ochranné pásmo pamiatky
„Z nevyriešených majetkových vzťahov vyplýva nedostatok starostlivosti, nemožnosť žiadať finančné prostriedky a granty na jeho údržbu, chýba ochranné pásmo národnej kultúrnej pamiatky . Existuje iba ochranné pásmo, vzťahujúce sa na hroby, teda 50 metrov. Hneď v blízkosti vzniká nová ulica, pre ktorú sú už položené siete,“ povedala s tým, že to bude ďalší zásah v blízkom okolí.
„Treba si uvedomiť, že ide o miesto ako aj o dielo medzinárodného a mimoriadneho významu. Jurkovič svoj návrh predložil v júni 1947 ,v decembri toho istého roku zomrel. Dokončil ho jeho spolupracovník architekt Faulhammer so súhlasom jeho vdovy,“ hovorí historička architektúry.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Významné dielo ako memento
Kremnička sa na prelome rokov 1944 – 1945 stala miestom niekoľkých hromadných popráv a smutne sa preslávila ako najväčší masový hrob na Slovensku.
V blízkosti obce sa nachádzali protitankové zákopy, vykopané počas SNP, po jeho potlačení poslúžili pre represálie ako hromadný hrob. Od novembra 1944 do februára 1945 tu fašisti povraždili 747 osôb, z toho 211 žien a 58 detí.
Pomník odhalili v roku 1949, už po Jurkovičovej smrti.
V roku 1995 pribudol pamätník zavraždeným židovským obyvateľom, symbolický svietnik, zvaný Menora. Jej autorom bol architekt Juraj Arieh Fatran (1929, Merašice pri Nitre – 2014, Izrael).
Priestor rieši aj územný plán
Predmetné územie rieši aj nový územný plán, ktorý budú bystrickí mestskí poslanci schvaľovať na najbližšom zastupiteľstve. Podľa hovorkyne primátora Martiny Kanisovej je v ňom pamätník akceptovaný.
„V okolí pamätníka v území sú navrhnuté plochy zelene - verejne dostupné parky a parkové úpravy. Plocha medzi komunikáciou Kremnička - Rakytovce a navrhnutými parkovými úpravami je riešená ako plocha občianskeho vybavenia a sociálnej infraštruktúry,“ dodala.
Podrobnejšie toto územie bude podľa nej riešiť následný územný plán zóny, ktorý je určený na spracovanie v záväznej časti riešenia ÚPN mesta Banská Bystrica.
„Útvar hlavného architekta mesta v roku 2012 riešil urbanistickú štúdiu "Rozšírenie urnového hája Kremnička", kde v rámci riešeného územia bol vyslovený názor aj na priestor Pamätníka v Kremničke s úpravou okolia pamätníka a parkovými úpravami predpolia s priestranným peším nástupom a oddychovými posedeniami,“ doplnila.
