Článok pokračuje pod video reklamou
BANSKÁ BYSTRICA. V roku 2014 si pripomíname nedožitých 90. rokov známeho slovenského scénografa Pavla Herchla. Pri tejto príležitosti pripravila ŠVK a Literárne a hudobné múzeum výstavu.
Už v detstve P. Herchl rád kreslil, no rodičia mu v ťažkých vojnových časoch nedovolili ísť študovať výtvarné umenie. Absolvoval štúdium na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici, ktoré ukončil v roku 1945 a už v roku 1948 bol prijatý do Beskydského divadla v Novom Jičíne ako maliar kulís.
V profesijnom raste a zdokonalení sa v divadelnej scénografii mu pomohol v divadle pôsobiaci slovenský scénograf Ladislav Vychodil (neskôr profesor katedry scénografie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave). Pavol Herchl už v roku 1953 získal svoje prvé angažmán ako scénograf v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene.
Po dvoch divadelných sezónach začal pôsobiť (1955) ako scénograf v Divadle Zdenka Nejedlého v Opave, v ktorom získal ocenenie za scénickú výpravu drámy Jozefa Kajetána Tyla Paličova dcéra v roku 1956. V tom istom roku navrhol pre Beskydské divadlo v Novom Jičíne scénu pre ďalšiu Tylovu drámu Drahomíra a její synové. Napriek úspechom túžil po rodnej Banskej Bystrici. V roku 1959 nastúpil ako scénograf a neskôr aj ako šéf výpravy do novovzniknutej opernej scény v Banskej Bystrici, v ktorej pôsobil tridsať rokov.
Z tohto obdobia v sa zachovali scénografické návrhy (526 kusov), ktoré patria k najvzácnejším zbierkam v ŠVK v Banskej Bystrici – Literárnom a hudobnom múzeu. Kolekcia scénografických prác predstavuje výtvarné návrhy scén, výtvarné návrhy kostýmov, technické návrhy scén, štúdie k návrhom kostýmov, ako aj makety scén. Z hľadiska výtvarného sú to predovšetkým akvarely, tempera, pastel, kresba tušom, olej na zamate.
Zaujímavé ukážky scén
Pre návštevníkov výstavy sme pripravili ukážky návrhov scén k opere Jána Cikkera Jánošík z roku 1968, ktorú naštudovala Spevohra DJGT v Banskej Bystrici (dnes Štátna opera). Ten istý titul bol uvedený opäť v roku 1984. Z druhého naštudovania máme maketu scény a aj návrhy kostýmov a technické návrhy scén. Z dobových dokumentov sa dozvedáme, že Pavol Herchl sa scénograficky vypracoval, po začiatkoch poznamenaných popisným realizmom začal uplatňovať vo svojej tvorbe skratku a jednoduchý symbolicky vyjadrený tvar.
K veľmi originálnym sa radia výtvarné návrhy scén k opere Beg Bajazid (1966) s dômyselným pôdorysom šikmej plochy so stálym horizontom, variovaným len náznakovými doplnkami. K tejto inscenácii opery sa zachovali aj návrhy kostýmov. Z ďalších titulov dnes už Štátnej opery to bude výtvarný návrh scény k opere Júliusa Kowalského Rozprávka pri praslici (akvarel) z roku 1967, technický a výtvarný návrh scény k opere Mascagniho Sedliacka česť (tempera) z roku 1970, technický návrh scény a kostýmov k opere Antonína Dvořáka RUSALKA (1977), výtvarný návrh scény k opere Tibora Andrašovana Hájnikova žena (1974), výtvarné návrhy scén k incenácii baletu Andreja Očenáša Vrchárska pieseň (1964).
Na výstave bude čo obdivovať
Z inscenácii činohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene sme vybrali návrhy scén ku Kreftovej adaptácii Lavreňovej novely pod názvom Poručík a Marjutka (1962) alebo návrhy scén k Schillerovej inscenácii Úklady a láska (1962) v réžii V. Lukáča. Pavol Herchl veľmi rád spolupracoval s divadelnými ochotníkmi. Z mnohých divadelných súborov predstavíme scénografické práce pre Divadelný súbor Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici, napr. návrhy scén k titulu Emila Göllnera Dračiaca, (pastel, 1956), k inscenácii Jána Kedru Kilometrovníky nesvetielkujú (akvarel, 1974) v réžii Edmunda Kleina alebo k inscenácii M. Dekkera Svet nemá čakáreň (akvarel, 1959).
Scénické návrhy z tvorivej spolupráce s Divadlom Oldřicha Stibora v Olomouci, so Štátnym divadlom v Košiciach, s Mestským divadlom v Žiline, s Divadlom Slovenského národného povstania v Martine a aj s Elbe-Elster-Theater vo Wittembergu (Nemecko) sa zatiaľ do zbierkového fondu múzea nedostali. Pavol Herchl bol ocenený na Jiráskovom Hronove 12. 8. 1956 za scénické riešenie hry P. O. Hviezdoslava HERODES A HERODIAS. V roku 1950 a 1960 získal druhú cenu Divadelnej žatvy a 15. októbra 1984 mu bol ministrom kultúry Slovenskej socialistickej republiky udelený čestný titul Zaslúžilý pracovník kultúry za dlhoročnú svedomitú umeleckú prácu a kultúrno-spoločenskú angažovanosť.
