HRONEC. Patrí k najznámejším hercom, nielen na Slovensku. Predovšetkým zásluhou televízie ho poznajú vo veľkej časti Európy. Listy, čo stále dostáva, sú toho výrazným svedectvom.
A doma sme čakali na jeho slovo herecké i recitátorské, v divadle, pri obrazovkách, na filmovom plátne, či z rozhlasových prijímačov.
Náš pán umelec
Umelec, skutočne národný, Ladislav Chudík, sa 27. mája dožíva deväťdesiatky. Pred 70 rokmi – 5. februára 1944 – vyšiel po prvý raz na javisko Slovenského národného divadla v Bratislave.
Vyznanie herca rodnému kraju
„Áno, je známe, že nad všetky veľké mestá milujem svoju rodnú dedinu – Hronec . O čo mi je teraz môj domov vzdialenejší, o to prudšie ho mám rád. Tu, v tomto hornatom kraji, v ktorom som vyrastal, sa začínal môj rodokmeň. Dôverne som v Hronci poznal ľudí, ktorí ma nikdy neprestanú priťahovať.
Nie, určite neboli inakší ako v iných krajoch, ale mám k nim blízko, poznám ich reč, mravy, minulosť, charakter, osudy...
Nie, určite neboli všetci len dobrí a láskaví, niektorí možno i drsní vo svojich spôsoboch, ale vnútorne čistí..."- pripomenul mi v jednom z rozhovorov.
Domov treba cítiť srdcom
Svojím známym často chválil Hronec a jeho prírodu. Stalo sa, že tam aj zašli autom, obrátili sa na námestí v dedine a po návrate mu povedali : nič také krásne sme tam nevideli, o čom ty hovoríš. A to, ako tvrdí pán Chudík, je preto, že naozaj nestačí prísť a narýchlo si turisticky pozrieť obec a jej okolie...
A ktoré miesto rodného kraja má Ladislav Chudík najradšej ?
„Priznám sa, že v rokoch, keď som chytal ryby v Hrone alebo sa preháňal po stráňach, či kúpal v rieke, som vôbec neuvažoval, že sa vlastne nachádzam v mimoriadne bohatom historickom kraji, kde os Pohronia tvorí rieka Hron, ktorá delí oblasť Nízkych Tatier od Slovenského Rudohoria. My, Hrončania, sme vlastne poznačení tým, že svoj zrak opierame o Nízke Tatry, a tam akoby končil náš obzor.
Keď som si vyšiel v Hronci na Lipovú alebo Chvatim, odkiaľ je krásny výhľad do kraja alebo nad Hronec a na Hajný Grúň, s úľubou som sa vždy zahľadel na zoskupenie vrchov, dolín, rieky s hradbou hôr, na tú nádheru, ktorú môže vytvoriť len a len príroda.
Voda z prameňa umenia
V Hronci pred piatimi rokmi zrenovoval zručný remeselník Rudolf Bartoš studničku, ktorú nazval „Chudíčka“ a venoval ju rodákovi z obce, hercovi Ladislavovi Chudíkovi.
Majster Chudík s manželkou túto pamiatku osobne navštívili a herec bol dojatý. A preto vodou z tohto prírodného daru, zo studničky v jeho rodnej obci, pripime dnes majstrovi k narodeninám.
Autor: Pavol M. Kubiš
