Viete si predstaviť Banskú Bystricu bez Šikmej veže?

Viete si predstaviť, že by Banská Bystrica nemala Šikmú vežu, Mäsiarsku baštu, či niektoré cenné meštianske domy na námestí? Pritom stačilo tak málo a táto hrozba by bola skutočnosťou.

BANSKÁ BYSTRICA. V Beniczkého dome, kde kedysi sídlilo Krajské stredisko, neskôr Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, sa zišli pred pár dňami jeho bývalí zamestnanci . Ľudia, bez ktorých by sme mnohé pamiatky v meste a na strednom Slovensku zrejme poznali iba z archívnych materiálov.

Pamiatky zachraňovali a starali sa o ne v čase, keď to vôbec nebolo jednoduché. Tak, ako sa dnes do centra mesta tlačia rôzne polyfunkčné bodovy a obchodné centrá, tak v minulosti čistotu historického jadra mesta ohrozovala paneláková mánia. Tak ju nazval dlhoročný riaditeľ strediska Stanislav Dúbravec. Zaspomínal si, že s vtedajším komunistickým vedením mesta a kraja to vôbec nebolo jednoduché a občas sa museli vymyslieť aj nemožné, aby ich presvedčili, že záchrana toho ktorého historického objektu je dôležitá. „Neraz sme od nich počuli vetu – keď chránite staré mesto, chráňte fasády. Ale za nimi už budú paneláky,“ usmeje sa.

Architekt Dušan Čupka hovorí, že obrovský prínos Stanislava Dúbravca je aj v tom, ako sa dokázal osobne postaviť proti zbúraniu Mäsiarskej bašty v areáli Pamätníka SNP, ako zachraňoval dom číslo 7 na Námestí SNP, kde dnes sídli Spolok architektov: „Práve on presadil jeho záchranu, financovanie a komplexnú obnovu pre kultúrno- spoločenské účely, hoci tomuto domu hrozila asanácia.“

Mäsiarska bašta sa komunistom nepozdávala

FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

Hlavou proti múru

Stanislav Dúbravec si v súvislosti so záchranou Mäsiarskej bašty spomína, ako vtedajšia miestna stranícka bunka žiadala kvôli výstavbe Pamätníka SNP Mäsiarsku a Obuvnícku baštu asanovať. Jednoznačne sa vtedy postavil proti a podporu našiel u autora pamätníka Dušana Kuzmu. Tak vzniklo príťažlivé spojenie stredovekej architektúry s modernou, ktorú môžeme obdivovať dodnes.

V ohrození sa ocitla aj Hodinová veža, jedna z dominánt centra. „Dostali sme v tom čase na výber. Buď zabezpečíme vežu proti deštrukcii, alebo ju bude potrebné rozobrať. Naľavo od veže v tom čase asanovali mäsiarstvo, čo odhalilo plytké základy veže. Išli iba do hĺbky 60 centimetrov,“ povedal. Konať bolo treba veľmi rýchlo. Pokúsili sa o zabezpečenie stability v spolupráci so Stavoprojektom. Keď však pristúpili k záchrane veže, deštrukcia sa ešte zvýšila. Na druhý pokus oslovili staršieho, skúseného statika. Tento raz boli úspešní a po vyriešení statiky špeciálnou injektážou mohli začať aj obnovu fasády. Dnes je veža kvôli svojmu odklonu od osi o 68 centrimetrov nielen bystrickou, ale aj slovenskou raritou.

Podobný zázrak sa im podaril aj s domom číslo 7 na námestí, ktorý vtedajší Mestský národný výbor navrhol na zbúranie, či s Bethlenovým domom, ktorý opravovali dlhých desať rokov.

Situácia bola totiž v tom čase diametrálne odlišná ako dnes. Peniaze na opravu objektov sa zvykli nájsť, no veľký problém bol s dodávateľmi a stavebnými firmami.

Historička Klára Kubičková si spomína, že Stanislav Dúbravec bol človek, ktorý sa vrchnosti nebál. Nielen vtedy, keď bolo treba zachraňovať pamiatky, ale aj v čase, keď sa nebál zamestnať frátrov a duchovných, ktorí boli pre režim nežiadúci.

Dušan Čupka dodáva, že Stanislav Dúbravec je známy aj ako autor záchrany ľudovej architektúry metódou premiestňovania. Jeho dizertačná práca na túto tému vyústila do architektonickej štúdie a následne realizácie Múzea liptovskej dediny v Pribyline.

Stanislav Dúbravec s Klárou Kubičkovou

Zoznam bez konca

Vďaka krajskému ústavu sa podarilo komplexne obnoviť a dať do užívania množstvo objektov a významných pamiatok. Podľa bývalého námestníka riaditeľa pre inžiniersko – investorskú činnosť Jozefa Likavčana bola prvoradou úlohou strediska záchrana a obnova významných pamiatkových objektov. „Postupne sa investorská činnosť kvalitatívne i kvantitatívne rozvíjala, najmä v závislosti na prideľovaní finančných prostriedkov.

Stretávajú sa dodnes. Vďaka týmto ľuďom sme o mnohé pamiatky a cenné prírodné územia neprišli

Hoci sa v článku venujeme predovšetkým pamiatkam, súčasťou rozsiahlej agendy strediska bola aj oblasť ochrany prírody.

Dlhoročný ochranár Július Burkovský hovorí, že jednou z ich hlavných úloh bolo budovanie sústavy chránených území na strednom Slovensku.

„Kým v čase vzniku organizácie bolo v kraji len 33 maloplošných chránených území, po tridsiatich rokoch činnosti to bolo 278 maloplošných chránených území rôznych kategórií.“

Ešte výraznejší bol podľa neho nárast veľkoplošných chránených území vrátane tých, ktoré sem zasahovali.

Krajská organizácia sa podieľala aj na projektovaní Národného parku Nízke Tatry, CHKO Muránska planina a CHKO Kysuce.