BREZNO. Keď sa už zdalo, že lesníci majú obnovu lesa po kalamite spred desiatich rokov úspešne za sebou, prišla ďalšia.
Po Alžbete z roku 2004 ukázala svoju silu aj vetrová kalamita menom Žofia, ktorá v polovici mája zasiahla územie Slovenska. Prepadový vietor sa rozbehol aj južnými svahmi Nízkych Tatier, kde v doline Oravcová pod Čertovicou vyvrátil mladé ihličnany a na svahu Gápľa v Mlynnej zničil dospelý jedľovo-bukový porast Lesov mesta Brezno.
Víchrica pokračovala smerom na juhovýchod, kde v severných svahoch Slovenského rudohoria spustošila aj lesy nad obcami Michalová a Pohronská Polhora. „Takto vietor povyvracal a polámal kmene na ploche 8 hektárov a spolu s roztrúsenou kalamitou spôsobil škodu v rozsahu 10 tisíc metrov kubických,“ uviedol riaditeľ mestských lesov Milan Dolňan.
Obavy z podkôrneho hmyzu
Ako ďalej pokračoval, pri spracovaní kalamity budú postupovať hlavne rýchlo, vzhľadom na blížiace sa letné obdobie a s ním spojené nebezpečenstvo, že vo vyvrátených smrekoch sa ihneď bude množiť podkôrny hmyz.
„Z jedného rodičovského páru počas troch až štyroch týždňov vznikne potomstvo v množstve 60 až 80 chrobákov. Tieto si následne budú hľadať potravu vo svojom okolí, či už v ležiacich kmeňoch, ako tiež v živých susedných stromoch,“ vysvetľuje Dolňan.
Na otázku, čo by v tejto situácii lesníkom najviac pomohlo, odpovedal: „K hladkému priebehu spracovania kalamity pomôže dobrá organizácia práce, plynulý odsun, teda odbyt drevnej hmoty a dôvera v to, že živelnú pohromu v našich lesoch zvládneme čo najskôr a s čo najmenšími stratami na majetku.“
Beňuš hlási viac ako 250-tisíc kubíkov
Štátne lesy sú na tom so škodami podstatne horšie. Podľa slov riaditeľa Odštepného závodu Beňuš Dušana Ramaja, vetrová kalamita najviac zasiahla Lesnú správu Červená Skala v katastri obcí Šumiac a Telgárt. Ničivej sile vetra tu na 350 hektároch podľahlo približne 160-tisíc kubíkov ihličnatého dreva.
„Na ostatných troch lesných správach vietor zničil ďalších 90-tisíc metrov kubických dreva, najviac v oblasti Orlovej, Širokej, Stožiek a Burdy,“ povedal Ramaj.
Prioritou lesníkov teraz bude čo najrýchlejšie spracovanie kalamitného dreva, aby sa zabránilo jeho znehodnoteniu, ale predovšetkým premnoženiu podkôrneho hmyzu, ktorý po kalamite z roku 2004 napáchal väčšie škody ako samotná víchrica.
„Pri súčasnej situácii by nám pomohlo vlhké a málo horúce letné počasie pre zabránenie nadmerného liahnutia lykožrútov.“
Po uvoľnení ciest a zvážnic sa lesníci sústredia na popadané a zlámané stromy vo vyšších polohách a nižšie položené miesta v dolinách si ponechajú na zimné obdobie.
„Pri spracovávaní kalamity na niektorých lokalitách určite budeme žiadať Okresný úrad v Brezne o vydanie zákazu využívania lesov verejnosťou. Týmto by som chcel vopred poprosiť návštevníkov lesa, aby prijaté opatrenia pochopili a zároveň ich aj dodržiavali,“ povedal riaditeľ beňušského závodu.
Sústredia sa na sprejazdnenie obchádzky
Víchrica zničila približne 73 tisíc kubíkov dreva aj v Odštepnom závode v Čiernom Balogu. „Najviac je postihnutá Lesná správa Michalová, kde vietor zničil asi 55 tisíc metrov kubických a vznikli holiny na viac ako 75 hektároch,“ informoval riaditeľ čiernobalockého závodu Peter Morong.
Ako ďalej pokračoval, ich prvoradou úlohou bude spracovať maximálne množstvo kalamity do konca roka, pričom výrazne znížia plánovanú úmyselnú ťažbu a pracovné skupiny presunú na postihnuté územia.
Hovorca štátnych lesov Vlastimil Rezek potvrdil, že na spracovanie kalamity budú využívať súčasných dodávateľov a firmy, s ktorými majú podpísané rámcové zmluvy. „V odôvodnených prípadoch podnik Lesy SR využije aj služby ďalších externých dodávateľov a vzhľadom na hro
ziaci vznik škody a mimoriadny rozsah kalamity bude v súlade s usmernením ministerstva postupovať priamym rokovacím konaním.“
Vietor poškodil aj mladé porasty v doline za obcou Pohronská Polhora, kadiaľ má počas rekonštrukcie cesty I/72 viesť obchádzka na Tisovec.
„Túto tenkú drevnú hmotu budeme musieť spracovať v enormne krátkom čase, keďže uzávera cesty je plánovaná už na začiatok leta,“ vysvetľuje riaditeľ Morong. Podľa neho pre rýchle a kvalitné vysporiadanie sa s kalamitou momentálne potrebujú len dve veci - dobré počasie a podporu a pochopenie inštitúcií a verejnosti. „Mám na mysli situácie, ktoré niekedy vznikajú, keď jedna pečiatka na papieri je dôležitejšia ako hektár storočného lesa. Ale dúfam, že z histórie sme sa už všetci poučili a každému záleží na zdravotnom stave našich lesov,“ dodal Peter Morong.
