BANSKÁ BYSTRICA. Ak sa o Banskej Bystrici hovorí ako o perle Slovenska, tak Radvanské kaštiele sú klenotom Banskej Bystrice. Je o tom presvedčený aj historik Stredoslovenského múzea Vladimír Sklenka, ktorý pred časom dokončil historický výskum Radvanských kaštieľov a v súčasnosti finišuje s novým vydaním monografie o Radvani.
Chce ju venovať známemu architektovi Igorovi Thurzovi, ktorý nás začiatkom tohto roka opustil a ktorého významní predkovia vlastnili v Radvani továreň na výrobu pušného prachu.
Hoci z pôvodných piatich kaštieľov sa do dnešného dňa zachovali iba tri (z toho jeden – Bárczyovský je v súčasnosti už v kritickom stave), sú dokladom mimoriadneho významu Radvane už od stredoveku. Približne na mieste, ktorým dnes chodíme k Tescu, stál až do druhej svetovej vojny kaštieľ Mateja Korvína, nazývaný aj Sovím, alebo Malým hrádkom.
„K jeho deštrukcii prišlo po druhej svetovej vojne, no nepochybne patril k architektonickým klenotom,“ hovorí historik.
Podobne bola asanovaná aj kúria Francíkovcov na Hornej Radvani pri výstavbe nového sídliska.
Soví hrad
Kaštieľ medzi panelákmi
Vo všeobecnosti sa síce všetkých päť kaštieľov začleňuje do Radvane, podľa historika sa však ako Soví hrad, tak aj Tihányiovský kaštieľ nachádzajú v časti Kráľová. Má to tiež svoje historické pozadie. „Kráľová vznikla na území chotára Radvaň a pomenovanie dostala podľa toho, že toto územie si ponechal kráľ. Radvaň kráľ daroval predkom šľachtického rodu Radvanských. “
Podobne ako impozantný a pomerne rozľahlý Soví kaštieľ dnes už nemusel existovať ani Tihányiovský, v ktorom dnes sídli prírodovedná expozícia Stredoslovenského múzea. V zovretí panelákov pôsobí ako ostrov radvanskej histórie.
„Jeho zaujímavosťou je, že sa nachádza v malej rokline. Keď tu začali v 70. rokoch 20. storočia stavať sídlisko, mal byť zničený tiež. Všetko, čo sa nachádza nad nivelitou kaštieľa, sú navážky. Pôvodne totiž bolo v plánoch, že kaštieľ zrútia a roklinu vyplnia vzniknutou sutinou a pôdou. Vďaka niekoľkým nadšencom sa ho vtedy podarilo zachrániť, no odvtedy je viditeľné, že v porovnaní s okolitými panelákmi leží podstatne nižšie,“ dodal.
Bárczyovský kaštieľ do roku 1989...
FOTO - archív V.S.
...a dnes
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Povesti šteklia fantáziu
Históriu Horného a Dolného kaštieľa, ako nazývali kaštieľ Radvanských a Bárczyovský kaštieľ, obklopuje niekoľko záhad. Či sa ich ešte podarí rozlúštiť, je otázne.
Zatiaľ čo Bárczyovský kaštieľ je v exekúcii a nádej na jeho záchranu je skoro nulová, kaštieľ Radvanských získala od mesta do dlhodobého nájmu Akadémia umení a pokúša sa získať prostriedky na jeho obnovu.
„Zachovalo sa nám niekoľko povestí. Podľa jednej vedie z kostola na Hôrke smerom ku kaštieľu Radvanských tajná chodba. Druhá povesť hovorí o tom, že sa v kaštieli ukrýval sedmohradský vojvoda Rákoczy,“ hovorí historik s tým, že do záhad by mohol vniesť svetlo iba archeologický výskum.
Nevylúčil však, že takáto možnosť existuje. V kaštieli sa nachádza tajné schodisko, ktoré slúžilo ako úkryt. Jedno z miest kaštieľa vyzerá, že zakrýva vchod do neznámeho priestoru.
Kaštieľ Radvanských kedysi
.... a dnes, FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Thurzo sníval o skanzene
Nedávno zosnulý architekt Igor Thurzo, ktorému bude nové vydanie monografie o Radvani venované, mal veľký sen. Zaujímavým spôsobom architektonicky prepojiť posledné zachované časti starej Radvane – kostol na Hôrke, Bárczyovský a Radvanský kaštieľ a vytvoriť tu ojedinelú historickú zónu.
Keďže pochádzal zo starého prachárskeho cechového rodu, plánoval obnoviť aj prachárske stupy nad Bárczyovským kaštieľom a vytvoriť tu malý skanzen, ktorý by pripomínal slávnu tradíciu výroby pušného prachu. Už sa mu to však nepodarilo. Myšlienka svojho času stroskotala na nedostatku financií, podľa Vladimíra Sklenku ju však netreba ani dnes úplne zatratiť. „Ak sa raz nájde niekto, kto ju dokáže oživiť, pre Radvaň by to určite znamenalo veľmi veľa,“ myslí si. Podobne ako oba kaštiele, bol aj kostol na Hôrke obohnaný múrom, čo tvorilo akúsi obrannú symbiózu.
V blízkosti kostola na Hôrke sa našli pri stavbe veže aj vzácne keltské mince a o význame Radvane v stredoveku svedčí fakt, že už minimálne v 2. polovici 13. storočia tadiaľ viedla aj obchodná cesta od Zvolena smerom na Turiec.
Spájanie s čarodejníctvom
Historici dnes majú aj množstvo archívnych materiálov o tom, že rod Radvanských patril k veľkým zberateľom. V kaštieli si dokonca zriadili rodové múzeum s množstvom cenných, ale aj bizarných artefaktov. Opatrovali tu prikrývky z koní vojvodov, ich dobové portréty, či mince.
Ale tiež hlavu vlka, či spodnú čeľusť, uzamknutú na zámok. Podobné objavy nie sú v Európe úplne výnimočné, vždy však so sebou prinášali príchuť záhady. Podľa odborníkov mohlo ísť o lebky ľudí, ktorí boli odsúdení za prezradenie tajomstva, za rúhanie sa voči Bohu, prípadne ich spájali s čarodejníctvom.
„Rodu Radvanských sa navyše citeľne dotkli tragické udalosti Prešovských jatiek . Obávaný generál Caraffa dal vtedy s ostatnými šľachticmi popraviť aj Juraja Radvanského. V kaštieli opatrovali dokonca kôl, na ktorom mala byť napichnutá hlava Juraja Radvanského,“ dodáva historik s tým, že nešlo o nič morbídne. Rod si takto chcel pripomínať nespravodlivý rozsudok, na ktorý doplatil jeden z jeho popredných členov.
Rytierska sieň v kaštieli Radvanských bola rodovým múzeom
FOTO - archív V.S.
Kôl ( na stoličke), ktorý uchovával rod ako memento krutej smrti Juraja Radvanského
FOTO - archív V.S.
Umieral hroznou smrťou
Prešovské jatky pripomínajú temnú etapu našej histórie. V roku 1682 sa v Prešove usadili kuruci – vojská vzbúrenca Imricha Tököliho, ktorý rozpútal protihabsburské povstanie.
K likvidácii sprisahania prizvali nekompromisného talianskeho generála Antonia Caraffu, ktorý prostredníctvom mimoriadneho súdu odsúdil 24 šľachticov a zemanov na smrť.
Bol medzi nimi aj účastník Vešelényho sprisahania uhorskej šľachty proti Habsburgovcom, Juraj Radvanský. Dôvodom obvinení bolo, že si písal s Tököliho manželkou Helenou Zrínskou, brániacou poslednú pevnosť povstalcov v Mukačeve. Juraj Radvanský zahynul krutou smrťou na mučidlách.
„Členovia rodu Radvanských boli mimoriadne sčítaní a hoci niekedy sa označujú za maďarský rod, nie je to pravda. Až do 18. storočia sa modlili z kníh, ktoré boli napísané v biblickej češtine. Ján Radvanský spolupracoval s Matejom Belom na napísaní prvej knihy o Zvolenskej župe,“ doplnil historik.
Po roku 1948 však cenné zbierky Radvanských znárodnili. Časť z nich sa zachovala v zbierkach Stredoslovenského múzea a Slovenského národného múzea v Bratislave.
Na hrade Červený Kameň je zas ako exponát posteľ Františka Vešelényho, ktorá bola pôvodne v zbierkach Radvanského kaštieľa. Rovnako tam mali aj posteľ, v ktorej spávala Muránska Venuša – Mária Széchyiová.
V zbierkach kaštieľa Radvanských bola kedysi aj posteľ Muránskej Venuše
FOTO - archív V.S.
