Ochranári svoj negatívny postoj k úpravám prameňa rieky Bystrica zmiernili, trvajú však na zachovaní významných krajinných prvkov.
BANSKÁ BYSTRICA. Prameň rieky Bystrica, ktorý sa nachádza v masíve Krížnej, by sa mal predsa len dočkať revitalizácie. Keďže územie je súčasťou Národného parku Veľká Fatra, narážali v minulosti všetky snahy upraviť jeho okolie na záporné stanoviská ochranárov. Tie sa v súčasnosti zmiernili, naďalej však trvajú na riešení, ktoré zachová prirodzenosť významných krajinných prvkov.
Výstup k prameňu Bystrice už po tretí krát
Už počas najbližšej soboty (28.6.) sa uskutoční tretí ročník Výstupu k prameňu Bystrice. Akciu organizuje Rotary klub Banská Bystrica spoločne so združením Permon. Pavel Gender zo združenia Permon informoval, že účastníci výstupu sa stretnú o deviatej ráno na parkovisku pri reštaurácii Čierna ovca. O desiatej hodine je plánovaná návšteva jaskyne Túfna a o jednej popoludní stretnutie pri prameni Bystrice. Program ukončia posedením pri hoteli Kráľova studňa. Budúcnosť prameňa bude podľa Pavla Gendera jednou z tém, o ktorej chcú hovoriť. „Aj preto je leitmotívom výstupu slogan – návrat k prameňom.
Podľa jedného z iniciátorov myšlienky revitalizácie prameňa Dušana Kováča už banskobystrický Rotary klub ohlásil drobnú stavbu na obecnom úrade v Dolnom Harmanci.
„Prameň tejto riečky patrí k najvýznamnejším miestam v pohorí Veľká Fatra a pre obyvateľov Banskej Bystrice má mimoriadny význam. Snahou predkladaného projektu je prinavrátiť zodpovedajúci význam prameňu ako symbolu vzniku názvu mesta,“ dodal s tým, že podobný projekt – prameň Nitry sa stretol s veľkou odozvou.
Stúpacie plochy by mali byť výhradne z dreva
FOTO - archív ROTARY KLUBU
Ochranári žiadajú citlivé riešenie
V stanovisku riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR Milana Boroša sa konštatuje, že z navrhovaných zásahov odporúčajú v okolí prameňa realizovať symbolické oplotenie drevenou guľatinou, ktorá by mala skôr charakter jeho zvýraznenia v krajine. Podmienkou je postaviť toto oplotenie spôsobom, aby mohla k prameňu voľne prechádzať zver.
Prijateľné je aj umiestnenie lavičky v tvare polguľatiny a vyhotovenie ľahkej terasy z prírodných drevených materiálov.
Z pohľadu ochranárov riešené miesto v súčasnosti predstavuje typ prirodzeného prameniska, kde môžu akékoľvek zemné zásahy do jeho výveru a blízkeho okolia spôsobiť jeho deštrukciu, či poškodenie vegetačného a pôdneho krytu. Navrhovateľom preto odporučili, aby plánované vyčistenie prameniska, technické zabezpečenie povrchových výverov a sústredenie výtoku do jedného miesta konzultovali s vodohospodármi. Ide totiž o chránenú vodohospodársku oblasť.
Jedno z riešení
Zabudnutý prameň
Súčasný stav prameniska je podľa Dušana Kováča žalostný a nevyhovuje ani z hľadiska ochrany prírodného zdroja vody. Miesto je znečistené predovšetkým pasúcim sa dobytkom, nachádzali sa tu pozostatky skorodovaných napájacích žľabov a potrubí. Cieľom projektu je nielen vyčistiť pramenisko, ale aj vytvoriť turistický produkt a identifikovať občanov regiónu poznaním svojej rieky.
Podľa návrhu architekta Vladimíra Tomalu by mal vzniknúť výrazný prvok na turistickej trase s využitím tradičných prírodných materiálov a techník, ktorý nebude pôsobiť v prostredí rušivo.
Integrované ohradenie zabráni prístupu zveri k upravenému výveru a korytu, ponechá ale možnosť príchodu zveri k spodnému vyústeniu pod terasou
Realizácia predkladaného projektu vyrieši nevyhovujúci stav z hľadiska hygienickej ochrany vodného zdroja, prispeje k významu a atraktivite turisticky exponovanej časti Národného parku Veľká Fatra. Úprava je navrhnutá s maximálnou snahou minimalizovať zásah do úpravy terénu, nezasiahnuť negatívnym spôsom do prameniska. Úprava predpokladá použitie prírodných materiálov z miestnych zdrojov – kameňa a dreva.
Riešenia počítajú iba s využitím prírodných materiálov
FOTO - archív ROTARY KLUBU
Meno podľa rieky
Mesto Banská Bystrica získalo po riečke Bystrica svoje pomenovanie a tento neveľký tok významnou mierou ovplyvnil aj vývoj historického osídlenia po brehoch toku.
Prameň tvorí prírodný výver, ktorý je v teréne nenápadný a na sile naberá až v závislosti od zrážok.
Aj preto bol dlho zabudnutý a iniciátorom revitalizácie sa ho mohutnom masíve Krížnej podarilo nájsť až podľa historických máp z Rakúsko – Uhorska a po následných konzultáciách s odborníkmi povodia Hrona. Prameň je v súčasnosti zaradení aj na zozname pamätihodností mesta Banská Bystrica.
Ochranári pôvodne požadovali zachovanie prameňa v prírodnom stave, keďže prameň toku Bystrica sa nachádza v centrálnej-hrebeňovej časti územia Národného parku Veľká Fatra v zóne s najprísnejšou, bezzásahovou ochranou.
