Na jeho osobu paradoxne najviac poukázala kauza okolo nelegálneho osadenia pamätnej tabule.
BANSKÁ BYSTRICA. Vynikajúci lesný odborník a čestný človek. Tak v skratke hodnotí dlhoročný ochranár Július Burkovský významného lesného odborníka Josefa Opletala, ktorý časť svojho života prežil ako riaditeľ štátnych lesov a statkov v Banskej Bystrici a ktorý sa odhodlane postavil proti štátnej byrokracii.
Paradoxne, na jeho osobu v posledných týždňoch najviac poukázala kauza s nelegálnym osadením pamätnej tabule Opletalovi pred budovou Lesov SR na banskobystrickom Námestí SNP. Tabuľu sem dali bez súhlasu Pamiatkového úradu osadiť primátor Peter Gogola a poslanec národnej rady Ján Mičovský, za čo dnes čelia finančnej sankcii.
Bez ohľadu na túto skutočnosť bol podľa Burkovského Josef Opletal osobou, ktorá si zaslúži náš rešpekt a úctu. Už čoskoro by mal byť zaradený na zoznam pamätihodností mesta, čo nám potvrdil člen komisie pre pamätihodnosti Vladimír Pirošík. „Nominácia Jána Mičovského na zaradenie Josefa Opletala medzi pamätihodnosti mesta bola prerokovaná a predbežne odobrená komisiou. Definitívne zaradenie do zoznamu si však vyžaduje schválenie v mestskom zastupiteľstve,“ dodal s tým, že pravdepodobne bude tento návrh predložený na niektoré z jesenných zasadnutí.
Banská Bystrica mu prirástla k srdcu
Rodák zo Studenej pri Prostějove vyštudoval Vysokú školu poľnohospodársku vo Viedni a pôsobil po vzniku Československej republiky aj ako prvý riaditeľ Štátnych lesov a majetkov v Banskej Bystrici.
Korektne dokázal vyzvať k spolupráci všetkých dovtedajších zamestnancov riaditeľstva, súčasne však varoval pred často nespravodlivým kritizovaním predchodcov. Bol presvedčený, že predošlé spravovanie lesov bolo dobré a možno na tých základoch stavať naďalej.
„V roku 1921 ho menovali za generálneho riaditeľa Štátnych lesov a majetkov pri Ministerstve pôdohospodárstva v Prahe. Ako čestný človek v tejto funkcii odmietol ministrovi pôdohospodárstva Staňkovi podpísať dlhodobé exploatačné zmluvy, týkajúce sa lesov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. V pamätiach to komentoval tak, že tento návrh v súvislosti s ťažbou lesa neznamená nič iné, ako ďalekosiahle „prepachtovanie“ Štátnych lesov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi súkromnému veľkokapitálu,“ Dodáva Burkovský s tým, že aj s novým ministrom pôdohospodárstva Milanom Hodžom sa dostal do ostrého konfliktu po zistení machinácií Drevoobrábacej spoločnosti s drevom Oravského komposesorátu. Napokon to všetko vyústilo do jeho rezignácie v roku 1923 a prechodu do pedagogickej oblasti.
Josef Opletal je autorom viacerých odborných publikácií. Za svoju prácu ho vyznamenali Radom cisára Františka Jozefa, Radom Hviezda Rumunska a Radom sv. Sávu.
Opletal zomrel v Brne v roku 1953 ako 90- ročný. „Vyznačoval sa vrúcnym vzťahom k slovenským lesom a obľúbil si aj svoje prvé riaditeľské pôsobisko - Banskú Bystricu,“ dodal Július Burkovský.
