BREZNO. Už len do 15. júla potrvá v Brezne výstava pri príležitosti 15. výročia breznianskej skupiny šermiarov, ktorá prezentuje život v 15. storočí.
Skupina historického šermu Berezun z Brezna vznikla takmer na prelome tisícročí. Partia priateľov, fascinovaná životom ľudí v stredoveku, sa vtedy rozhodla sprítomňovať časy dávno minulé a podľa najstarších zachovaných záznamov z 13. storočia, ktoré hovoria o Brezne ako o hranici poľovného revíru Terra Berezun, sa aj pomenovali.
Dnes má skupina 15 aktívnych členov, medzi nimi aj ženy a deti, ktorí sa venujú popularizovaniu druhej polovice 15. storočia. Štúdiom dejín a pátraním po dobových prameňoch sa postupne zdokonaľovali nielen v šermiarskych a bojových technikách, ale aj v stredovekom kulinárskom umení či móde. Ľahké to však nebolo. „V knižniciach je literatúra faktu, ale veľmi málo odbornej literatúry, čo sa týka kostýmov, šitia, historických strihov či konštrukcie zbraní,“ tvrdí šéf breznianskych šermiarov Vladimír Tomčík. Ale kto hľadá, nájde. A tak si ich začali vyrábať sami.
Majstri svojho remesla
Keďže väčšina členov Berezunu sú vyučení zámočníci, manuálna zručnosť im nechýba. Zbrane ich navyše udivovali už od študentských čias. „Je to kus umenia do zbrane pretaveného a vtedy ako chlapcovi sa mi páčilo ani nie tak nôž mať, ako si ho sám vyrobiť,“ vysvetľuje Tomčík. Svojej záľube sa preto venuje dodnes. Vyrába slovanské a vikingské sekery, uhorské šable, ale predovšetkým stredoveké nože a dýky. „Nôž má tak sofistikovaný tvar, že sa dodnes nezmenil. Ide len o to, či bol určený pre chudobného človeka, vojaka, žoldniera, meštiaka alebo šľachtica. Podľa toho sa robí výzdoba. Na obrazoch sú dosť často stvárnené príliš jednoducho, ale chvalabohu za internet, kde sú nafotené zachované originály.“
FOTO- berezun.szm.com
Okrem dobových kostýmov, šperkov a doplnkov ako mešce, opasky, nože, dýky či meče členovia skupiny vyrábajú aj kulisy, bojové vozy, šibenice, no najmä palné zbrane a dobývacie stroje v reálnych veľkostiach. Unikátnymi replikami a rekvizitami tak zásobujú mnohé slovenské hrady, múzeá či iné šermiarske zoskupenia. Pre francúzsky hrad Baux-de Provance dokonca skonštruovali monumentálne baranidlo. Podľa Vladimíra Tomčíka vyšlo doteraz z breznianskej dielne približne 15 stredovekých kanónov.
Niektoré z nich sú vystavené v rámci expozície Zbrane a zbroj, ktorú v Horehronskom múzeu predĺžili do polovice júla. „Je to o vojenskom živote v stredoveku, o návrate k militarizmu, ale myslím si, že medzi nami, Európanmi, to skôr evokuje romantiku, ako odvrátenú tvár vojny, ktorú dnes môžeme vidieť na Ukrajine. Možno o 500 rokov sa budú ľudia hrať tiež na to, že, expresívne povedané, zhadzujú na niekoho bomby... Každopádne vojna bola voľakedy džentlmenskejšia. Bol to muž proti mužovi, viac tam fungovala česť.“
Úder treba vedieť prijať
Rytieri z Berezunu trénujú dvakrát do týždňa v telocvični na Pionierskej 4. Niektorí absolvovali šermiarsku školu zakladateľa a majstra historického šermu na Slovensku Petra Kozu, iní sa postupne učia v rámci skupiny. Zameriavajú sa pritom na divadelný šerm, teda inscenované scénky, popravy a duely. „Jeden český podmajster povedal, že divadelný šermiar musí vedieť to, čo bojový šermiar a ešte aj o niečo viac, lebo všetky tie techniky musí vedieť robiť bezpečne.“ Samozrejme zraneniam sa úplne vyhnúť nedá, ale údajne je ich menej ako pri hokeji, futbale či cyklistike.
Podmienkou na vstup do skupiny je mať vlastnú zbraň, kostým, chuť niečo robiť a napredovať. Počiatočné náklady sú pritom pomerne vysoké, kvalitný meč vyjde minimálne na 300 eur. „Záujemcovia sa v prvom rade učia krokovať a v druhom rade sa musia prestať báť zbrane a jednoducho dokázať zásah prijať. Prirodzená reakcia človeka je totiž presne opačná. Každý tiež musí vedieť, kde má koniec svojej zbrane, aby neublížil ostatným, a vedieť, kedy sa uhnúť a kedy nie. Je to len o zvyku,“ myslí si Tomčík.
750. výročie v znamení jazdeckého turnaja
Je nepísaným pravidlom, že záujem o vystúpenia historických skupín stúpa a klesá v závislosti od ekonomickej sily obyvateľov toho ktorého regiónu. „Naša kultúra na Slovensku momentálne funguje tak, že kto má peniaze, ten určuje smer a dosť často sa stáva, že peniaze majú ignoranti a ľudia, ktorí absolútne nemajú šajnu o histórii a tak to potom vyzerá. Samozrejme česť výnimkám. Našťastie za posledné dva roky vidno aj v podpore histórie a historického povedomia národa zo strany kompetentných veľký pokrok a začínajú sa konať akcie vykresľujúce regionálne historické udalosti.“
Berezun okrem oficiálnych mestských osláv v Brezne a okolí pravidelne účinkuje na Beckovských letných hradných slávnostiach, v mnohých slovenských mestách a hradoch, ale skúsenosti má aj zo zahraničných bojových polí v Poľsku, Nemecku či Francúzsku. Na domácej pôde už tradične spolu s mestským kultúrnym strediskom organizuje Lukostrelecký turnaj, kde si široká verejnosť môže vyskúšať streľbu z luku, zasúťažiť si a zabaviť sa. Stačí aj tento rok prísť 5. septembra do areálu Základnej školy na Pionierskej 2. Šéf breznianskych šermiarov prezradil aj svoje plány na budúcoročné okrúhle oslavy Dní mesta, v rámci ktorých by chceli zorganizovať prestížny jazdecký turnaj.
Na otázku, čo počas 15-ročnej činnosti Berezunu považuje za najväčší úspech, odpovedá: „To, že sme ako skupina vôbec vydržali tých 15 rokov a že sme aj napriek rôznorodosti pováh fakt dobrý kolektív. Do budúcnosti si želám, aby sme mali čo najlepšie kostýmy, vybavenie a výzbroj a aby ľudia mali vždy chuť robiť to, čo ich baví. Vtedy budem úplne spokojný.“
