Dlhodobým cieľom ochranárov je vytvoriť vhodné podmienky pre zachovanie pôvodných a vytváranie nových travertínových kôp.
DOLNÁ MIČINÁ. Mičinské travertíny patria k mimoriadne hodnotným prírodným územiam, napriek tomu boli v uplynulých desaťročiach neraz atakované zo strany nezodpovedných návštevníkov.
Kým sa nevyriešila otázka parkovania, s autami zvykli vodiči zastať aj v blízkosti travertínových kôp. V súčasnosti sa situácia vďaka systematickej ochrane výrazne zlepšila, podľa Ivana Rybára zo správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana však nie je úplne možné úplne zamedziť opakujúcim sa nešvárom. Keďže lokalita je aj kvôli prameňu prírodnej vody intenzívne navštevovaná, neraz sa tu hromadí odpad, predovšetkým plastové fľaše. A to napriek tomu, že okolité obce sa pravidelne starajú o údržbu.
Ochranári si stanovili ako hlavný cieľ zachovať pôvodné a vytvárať podmienky pre vznik nových travertínových kôp.
„Mičinské travertíny boli zaradené do siete chránených území už v roku 1979, v súčasnosti sú zaradené do kategórie Národná prírodná pamiatka. Platí tu štvrtý stupeň ochrany,“ dodáva Ivan Rybár s tým, že predmetom ochrany je údolná travertínová terasa s recentnými i fosílnymi akumulačnými formami pramenných vápencov. Zaujímavé sú najmä činné útvary- kopy , z krátera ktorých vyviera minerálna voda, odvádzaná odtokovým kanálikom.
Travertínová terasa je výnimočná
Ivan Rybár dodáva, že živá travertínová terasa vznikla výplňou bočnej dolinky pramennými travertínmi, vznikajúcimi z hydrouhličitanových, vápenato-horečnatých minerálnych vôd: „Rozptýlené pramene postupne vytvorili niekoľko pramenných kôp. Časť z nich zanikla a na iných vznikali nové.
Zvláštnosťou územia sú nízke a plochokuželovité kopy so špecifickými krátermi, označovanými ako takzvané mičinské.“
Krátery mičinského typu sú charakteristické svojím povrchovým vzhľadom. Majú tvar misovitej, alebo studňovitej priehlbiny a vznikajú okolo prameňov, kde sa buď pod vplyvom podmáčaného podložia usadzujú krehké a drobivé travertíny, alebo z prameňov, v ktorých malý obsah uhličitanu vápenatého zapríčiňuje pomalé, menej intenzívne zrážanie sa travertínov.
Na niektorých z recentných kôp možno sledovať typicky vyvinuté odtokové kanáliky a nátekové plochy s mikrokaskádami, ktoré samy osebe predstavujú ďalšie pozoruhodné formy. Zvlášť vynikajú nátekové plochy, rôzne sfarbené prímesami travertínov. V ich okolí z minerálnych vôd vznikajú veľmi krehké travertínové pokrovy, obklopené vlhkomilnou vegetáciou.
Pozoruhodná vegetácia
Ingrid Turisová z Fakulty prírodných vied UMB hovorí, že v danej lokalite je vhodne zvolený manažment, vďaka ktorému sa darí zachovať cennú vegetáciu. Patrí k nej napríklad vŕba rozmarínolistá, ktorá je typická pre mokrade a patrí k zraniteľným druhom. Z kriticky ohrozených druhov sa tu nachádza drobný druh paprade hadivka obyčajná a aj pre laikov sú mimoriadne zaujímavé páperníky s valcovitými príveskami.
Z geologického hľadiska sú zas travertíny pozoruhodné svoju pestrosťou. Vzniká tým, že pri stekaní vody z nízkych kôp sa vylučuje travertín hrdzavočervenej farby, bohatý na hydroxidický pigment a potom travertín bledohnedej farby.
Cielená ochrana je nevyhnutná
Z hľadiska ochrany prírody a krajiny je dlhodobým cieľom zachovanie chráneného územia a aj napriek vysokej návštevnosti vytvoriť vhodné podmienky pre zachovanie pôvodných a vytváranie nových travertínových kôp. „Národná prírodná pamiatka slúži aj ako náučná lokalita, ktorá je využívaná ako exkurzno-náučný objekt pre jej unikátnu hodnotu, ale aj pomerne ľahkú dostupnosť. Z týchto dôvodov je potrebné chránené územie za vymedzených podmienok pravidelne udržiavať, aby nedochádzalo k jejho postupnému zarastaniu sukcesnými drevinami. Len tak bude môcť spĺňať svoj účel,“ hovorí I. Rybár.
Vrt spôsobil mohutnú erupciu, museli ho zlikvidovať
Ivan Rybár prezrádza aj ďalšie zaujímavosti z minulosti: „V záujme poznania vývoja vo štvrtohorách vykopali na okraji územia sondu. Rozbor potvrdil, že hlavná časť travertínového ložiska vznikla v mladšej polovici holocénu( najmladšie geologické obdobie, ktoré sa začalo koncom poslednej doby ľadovej pred 12 000 až 10 500 rokmi). Dokázalo sa tiež, že v tejto oblasti sa rozprestieral karpatský prales a iba bezprostredné okolie prameňov bolo bezlesé.“
Dodáva tiež, že vážnym zásahom v území ešte pred vyhlásením jeho ochrany bolo vykonanie hydrogeologického vrtu v roku 1977 v juhozápadnej časti územia: „Dosiahol hĺbku 56 metrov, pričom došlo k mohutnej erupcii minerálnej vody až do výšky 25 metrov: . Erupcia ovplyvnila všetky pramene v okolí a preto bolo potrebné vrt zlikvidovať a utesniť.“
Opatrenia pomohli
Aby sa zabránilo prístupu automobilov, dobytka a devastácii územia, najmä častí s prameňmi, bolo v roku 2000 vybudované drevené oplotenie.
Bezpečnejší a šetrnejší prístup ponad podmáčané časti k pramenným kopám umožňuje drevené premostenie.
Ivan Rybár hovorí, prípustné je hospodárske využívanie územia kosením, ktoré v súčasnosti v časti územia vykonáva poľnohospodárske družstvo Hrochoť.
Aby nedochádzalo k postupnému zarastaniu najcennejších častí - travertínových kôp a ich okolia , praktickú starostlivosť o túto časť územia zabezpečuje vo svojej réžii Štátna ochrany prírody SR – Správa Chránenej krajinnej oblasti Poľana. Každý rok v letných mesiacoch časť jej pracovníkov v priebehu jedného dňa tu pozorne a citlivo odstraňuje travinnú a náletovú drevinovú vegetáciu.
