BANSKÁ BYSTRICA. Z pôvodného obranného systému mesta sa zachovala iba časť, no aj o tieto vzácne fragmenty môže Banská Bystrica časom prísť.
Mestské hradby doplácajú na to, že sa k nim nik nehlási.
Poslanec mestského zastupiteľstva Milan Lichý nevyjasnené vlastnícke vzťahy dlhodobo kritizuje a túto interpeláciu opätovne predložil na jedno z posledných rokovaní zastupiteľstva.
Ani po opakovanej interpelácii sa však nič nové nedozvedel.
V odpovedi sa opätovne konštatuje, že „mestské hradby nie sú majetkom mesta a teda nie sú na ich údržbu ani rekonštrukciu vyčlenené finančné prostriedky.“
Ako to teda je?
Ešte pred dvoma rokmi bola odpoveď na jeho poslaneckú interpeláciu predsa len nádejnejšia.
Tiež sa síce konštatovalo, že mestské opevnenie nie je evidované v majetku mesta, no na druhej strane sa objavila informácia, že Ústredný zoznam pamiatkového fondu vykazuje ako vlastníka opevnenia mesto a správcu mestský úrad.
Mesto sa vtedy zaviazalo, že po preverení vlastníckych vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam zabezpečí adekvátnu ochranu tejto pamiatky v zmysle zákona.
„V tom čase zaznel aj prísľub, že kým nebudú jasné súvislosti, aké má mesto možnosti na systémové riešenie problému, operatívne zabezpečí aspoň opatrenia v najohrozenejších častiach hradieb. Nemám však informácie o tom, či sa vôbec niečo z toho udialo,“ doplnil poslanec.
Chátrajú.....
Hradby sú podľa neho na viacerých miestach v zlom stave a je potrebné v súčinnosti s pamiatkármi urobiť opatrenia na ich ochranu: „Nejde iba o úctu k histórii, ale aj o bezpečnosť ľudí, ktorí chodia okolo narušených múrov. Dávnejšie žiadam vedenie mesta, aby prijalo príslušné opatrenia. Samospráve to vyplýva zo zákona.“
Aktuálna odpoveď na interpeláciu ho preto neuspokojila a aj naďalej chce počuť, ako to s vlastníctvom hradieb vlastne je: „Ak nie sú vo vlastníctve mesta, akým spôsobom sa mohla táto stavba, budovaná mestom pred pol tisícročím, dostať do vlastníctva iných subjektov? Veď o výstavbe musia svedčiť staré účtovné knihy. Ak skutočne nie sú mestské hradby vo vlastníctve mesta, žiadam opäť, aby mesto iniciovalo spoluprácu s vlastníkmi hradieb a Krajským pamiatkovým úradom na ochranu tejto národnej kultúrnej pamiatky.“
Riaditeľka Krajského pamiatkového úradu Zuzana Klasová považuje argumenty mesta za zbavenie sa zodpovednosti.
Mesto by sa malo podľa nej snažiť si majetkové vzťahy vysporiadať, keďže hradby sú dôkazom historickosti územia.
„Treba vyčistiť vzťahy a doriešiť ich cez kataster,“ dodala s tým, že historicky sú hradby majetkom mesta.
Súčasťou mestských hradieb je aj sedem bášt, kde sú však majetkové vzťahy našťastie prehľadnejšie.
Torzo mestských hradieb volá po obnove Čítajte Hradby merali viac ako 3 700 metrov
Fortifikačný systém mesta sa budoval počas dlhých desaťročí a tvoril významnú súčasť histórie mesta predovšetkým v nadväznosti na vonkajšie vojensko – politické faktory.
Historik a riaditeľ banskobystrickej pobočky Štátneho archívu Igor Graus, ktorý sa zaoberal vývojom fortifikácie Banskej Bystrice do konca 16. storočia, nás už pri otvorení tejto témy informoval, že po svojom dokončení merali hradby viac ako 3 700 metrov a boli spevnené dvoma desiatkami bášt a piatimi hlavnými bránami.
Prvá zmienka o opevnení Banskej Bystrice sa nachádza v zmluve o prímerí medzi šľachtou a Jánom Jiskrom z Brandýsa z roku 1442.
Kľúčovú úlohu pri budovaní opevnenia hrala fortifikácia mestského hradu, jeho autonómnou súčasťou však bolo aj opevnenie mestského jadra.
Prvá zmienka o hradbách okolo mesta mimo územia hradného areálu pochádza z druhej polovice 15. storočia. Mesto v tom období využívalo kombináciu zemných valov, pletených plotových hradieb a palisád.
Na konci 16. storočia bol už celý obvod mesta obklopený hradbami. Múry boli v tom čase už prevažne kamenné, valy a drevené palisády ostali iba na niektorých kratších úsekoch.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
