SLOVENSKÁ ĽUPČA. História obce Slovenská Ľupča v Banskobystrickom okrese siaha do 13. storočia. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1250 pod názvom Lypcsa. Názov dediny sa rokmi menil a ako uvádzajú historické pramene, dedina sa volala Lyppcha, Lipcse, Lipche, Lypsche, Lypche Solienses, ale aj Thotlypcha či Lipcza Slowenska v roku 1663.
Dominantou obce, ktorá leží v severovýchodnej časti Zvolenskej kotliny a od Banskej Bystrice je vzdialená asi desať kilometrov, je Hrad Ľupča.
Miestni obyvatelia sa kedysi zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec a remeslami ako stolárstvom, obuvníctvom, debnárstvom a nožiarstvom. V dedine bol aj pivovar, tehelňa, papiereň, ale i továreň na nábytok, bryndziareň, píla či výrobňa farieb.
Od roku 1953 bola Slovenská Ľupča známa najmä vznikom národného podniku Biotika, ktorý zastrešoval farmaceutické výrobné podniky v bývalom Československu. O tri roky neskôr sa tam začal vyrábať penicilín, v tom čase najmodernejšie liečivo.
Bohaté tradície
Dedina s 3300 obyvateľmi si ľudové remeslá a svojich predkov uctieva dodnes na jednej zo svojich najväčších obecných akcií, a to na Turíčnom jarmoku. Tradíciu jeho organizovania obnovila pred 14 rokmi, pri príležitosti osláv 750. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Ten tohtoročný sa konal začiatkom júna a stovky návštevníkov mohli obdivovať nielen veľkolepý sprievod obcou, šikovných remeselníkov a trhy, ale aj ľupčiansky vínny festival.
Ľupča dostala právo usporiadať Turíčny jarmok a trh pôvodne od kráľa Ferdinanda I. v Bratislave 14. februára 1546 vo výsadnej listine. Neskôr kráľ Leopold I. 14. októbra 1684 vydal vo Viedni ďalšiu výsadnú listinu, podľa ktorej mala Ľupča právo usporiadať každý rok päť jarmokov na predaj drobného spotrebného tovaru a päť trhov na predaj a kúpu domácich a hospodárskych zvierat. Na začiatku 20. storočia sa v obci konali jarmoky štyrikrát do roka a ako spomínajú dobové dokumenty, boli to jarmoky výkladné, kde sa predávali odevy, obuv, látky, ovocie, medovníky či hlinený i smaltovaný riad, a tiež jarmoky dobytčie.
Luteránska procesia nie je pochod, ale polievka
V súčasnosti okrem Turíčneho jarmoku obec láka návštevníkov a turistov na každoročný Annabál a súťaž vo varení "luteránskej procesie", teda hŕstkovej polievky.
"Luteránska procesia mala byť v lete, ale snažíme sa vyjsť v ústrety iným obciam. Keď je v Ľupči jarmok, ani okolité obce vtedy nič neorganizujú. Takže niektoré akcie presúvame na september," vraví starosta Slovenskej Ľupče Miroslav Macák.
September v dedine každoročne ozvláštni festival stredovekej a gajdošskej hudby pod názvom Hradné huky, ktorý bude na Hrade Ľupča. Festival organizujú vždy v prvý septembrový víkend. Počas dvoch dní sa predstavia rôzne hudobné zoskupenia a žánre gajdošskej hudby.
"Hlavnou myšlienkou a filozofiou tohto podujatia je prepojiť jednotlivé etniká na Slovensku a v Európe hudobným nástrojom gajdami a tiež predstaviť publiku tento jedinečný stredoeurópsky hudobný nástroj," dodáva Radim Kochan, vedúci personálneho odboru spoločnosti Železiarne Podbrezová, ktorým Hrad Ľupča patrí.
FOTO TASR - BRANISLAV RAČKO
