ŠPANIA DOLINA. Jubilejný 50. ročník náročného Prechodu SNP Nízkymi Tatrami majú milovníci hôr a vysokohorskej turistiky úspešne za sebou. Hoci tento rok ich trochu potrápilo počasie a dokonca aj jedna zlomenina, všetci sa vrátili z prechodu unavení, ale zdraví a bohatší o nové zážitky a priateľstvá.
Podujatie, ktoré organizuje Klub turistov Baník Špania Dolina, už má svojich stálych priaznivcov. „Spoznávajte flóru i faunu Nízkych Tatier, ale aj seba uprostred nízkotatranskej prírody tým, že sa obohatíte o nové poznatky, skúsenosti a priateľstvá. Želám všetkým turistom pekné počasie, obuv, ktorá netlačí, kolená, ktoré vydržia, náladu a úsmev nielen do cieľa prechodu, ale aj na cestu domov a spomienky medzi kamarátmi,“ pozýval ešte pred podujatím priaznivcov prechodu náčelník štábu Viliam Longauer.
A hoci počasie občas neposlúchlo, obuv tlačila a kolená po takom výkone pobolievali, opäť išlo o veľmi vydarené podujatie. My sme sa na cestu s turistami vydali aspoň virtuálne, cez zážitky jednej z účastníčok prechodu, Betky Schmidtovej.
1. deň
Príchod do Telgártu z Banskej Bystrice, Telgárt – Predné sedlo pod Kráľovou hoľou
Hoci trasa sa oficiálne začínala v nedeľu šiesteho júla, niektorí účastníci ešte predtým zamierili do Španej Doliny, kde ich dobrácky prijala chalúpka jedného z organizátorov, Milana Budovca. Tu platilo doslovne, že dobrých turistov sa veľa zmestí. Plecniaky na kopu, aby bolo kde spať a postupne sa čakalo na kamarátov z Prahy, Brna a ďalších slovenských i českých miest. „Debaty po roku nemali konca, každý z nás sa chcel vyrozprávať, čo sa mu za ten dlhý rok podarilo a čo nie,“ hovorí Betka. Na druhý deň si to už zamierili vlakom z Banskej Bystrice do Telgártu. Batožinu si zatiaľ vykládli na starú dobrú liazku, ktorá im potom prevážala veci z jedného tábora do druhého.
V Telgárte už nastupuje trasa do prvého tábora v Prednom sedle. Nie je to až taká drina, no hneď prichádza úraz. Cestou z Telgártu na Predné sedlo stačí malé pošmyknutie a ruka jedného z turistov rýchlo puchne. Nočný obklad nepomôže, ruka stále bolí. Naštartovať liazku a ide sa do Brezna za ošetrením. Lekári nepotešia. Vyšetrenie, dlaha, stopka. Hádam o rok, kamaráti.
FOTO - ALŽBETA SCHMIDTOVÁ
2. deň
Kraľova hoľa – Stredná hoľa – Orlová- Bartková – Ždiarske sedlo – Andrejcová – sedlo Priehybka – Veľká Vápenica – Priehyba
Tak táto trasa poriadne odčerpá z ľudských síl, no na druhej strane ponúka neopakovateľné výhľady. Navyše, Betku poteší, keď v útulni Andrejcová narazí na mladú chatárku Kristínu Ceferovú, ktorá pochádza z Kremnice. Jej mamka je zas roky chatárkou v obľúbenej turistickej chate Hostinec v Kremnických vrchoch.
V Priehybe, kde sa po náročnom dni spí, vládne večer dobrá nálada. Hoci zásoby potravín nie sú také ako v štvorhviezdičkovom hoteli, účastníci prechodu dokážu, že okrem turistických výkonov sú im blízke aj kulinárske nápady. Tridsiatka ľudí varí v kuchárskej súťaži neopakovateľný vysokohorský guláš, ďalší im konkurujú vajíčkami s rajčinovými čiapočkami. Dokonalé hríbiky... Chlapi zatiaľ súťažia v hode polenom, ženy iba polienkom. Aby okrem nôh trochu zaťažili aj ruky.
Prechod SNP hrebeňom Nízkych Tatier Čítajte 3.deň
Kolesárová – Oravcová – Zadná hoľa – sedlo Homôlky – Havrania Poľana – Ramža – Bacúšske sedlo – sedlo za Lenivou - Čertovica
Prejsť denne v priemere 23 kilometrov nie je až taká sranda. Chce to priamo úmeru. Dobré topánky, dobré nohy a chuť.
Napriek tomu, že niekedy sú všetky tri predpoklady splnené, nohy bolia. Ešte, že existuje stovka receptov, ako ich naštartovať znova. Výhodou pre účastníkov je, že trasy môžu prispôsobiť svojim momentálnym silám.
Aby sa však nik v horách nestratil, o každom účastníkovi sa vedie evidencia. Niektorí si vyberú celú náročnú trasu a trikrát poriadne zmoknú. Mimochodom, dobre by padla teplá sprcha...... Niektorých účastníkov zaskočí, keď za osprchovanie pýtajú na Čertovici tri eurá. Zdá sa vám veľa? Umyť sa dá aj v potoku.... Darmo, horské chaty už nie sú tým, čím bývali v minulosti. Rýchlo rozložiť stany a šup dnu. Leje celú noc, no spí sa o to sladšie.
4. deň
Oddychový – Ako sa píše v sprievodcovi, je viac možností, ako stráviť tento deň. Niektorí si zvolia oddych, iní kúpanie v akvaparku v Liptovskom Jáne. Podaktorí sa zas vyberú popoludní na Štefáničku, alebo Kamennú chatu, kde prenocujú, aby si skrátili časovo náročnú, ale najkrajšiu etapu nasledujúceho dňa.
5. deň
Rovienky – Lajštroch – Kumštovo sedlo – Panská hoľa – Malý Gápeľ – Králička – Chata generála Štefánika pod Ďumbierom – Krúpovo sedlo – Demänovské sedlo – Kamienka – Dereše – Poľana – Krížske sedlo – Kotliská – Chabenec – Kollárov chodník – Magurka
Vstáva sa skoro, lebo plánovaných 39 kilometrov je pekné sústo. Krásne výhľady a kamarátske stádo kamzíkov. Hoci fotoaparáty cvakajú ostošesť, vôbec sa neľakajú. Niektorí turisti neriskujú boľavé kolená a vypomôžu si lanovkou na Chopok. Pivko za 2,5o eura presvedčí, že už sme naozaj v Európe. Na Magurke sa sadá k ohníku a spieva sa až do rána. Cestou z Magurky je hmlisto, husté oblaky zaclonia najkrajšie výhľady. Počas pár dní sa vystrieda v Nízkych Tatrách všetko – lejaky, búrky, hmly, aj príjemné letné počasie.
6. deň
Latiborská hoľa – sedlo pod Skalkou – Skalka – Košarisko – Veľká Chochuľa – Stredná Chochuľa – Malá Chochuľa -. Prašivá – Hiadeľské sedlo – traverz Kozieho chrbta – sedlo Hadlanka – Kečka – Hrivkov
Krásna trasa, ktorú si mnohí vychutnávajú. Stavia sa posledné táborisko, dojedajú posledné zvyšky jedla a každý hodnotí zážitky. Miesto tu už má aj nostalgia, veď rok je zdanlivo taký dlhý.
7. deň
Hrubý vrch – Jelenská skala – Dolný Šturec – Špania Dolina
Prechod mohutnou haldou v Španej Doline, kytica k pamätníku, objatia a stisky rúk. Prechodu sa aj tento rok zúčastnili turisti z viacerých európskych krajín. Bude na čo spomínať celý nasledujúci rok. Až do toho ďalšieho, na ktorý sa už teraz chystá väčšina z nich.
FOTO - ALŽBETA SCHMIDTOVÁ
Autor: eta
