Súčasťou Cisárskej vizitácie bolo aj posvätenie druhého zastavenia rekordne dlhej Kalvárie.
BANSKÁ BYSTRICA. Od návštevy princov Jozefa II. a Leopolda II. v stredoslovenských banských mestách uplynulo 250 rokov. Pri tejto príležitosti sa v Banskej Bystrici uskutočnila cez víkend séria podujatí s názvom Cisárska vizitácia.
Súčasťou programu bolo aj posvätenie najdlhšej slovenskej Kalvárie, ktorá meria jedenásť kilometrov. Dlhú dobu sa však nemohla prestala pýšiť týmto primátom, lebo jej jedno zo zastavení chýbalo. Takzvané druhé zastavenie pri bystrickom Medenom Hámri totiž zavadzalo za socializmu v ceste a tak ho jednoducho zbúrali . O jeho obnovu sa zaslúžil Banskobystrický spolok okrášľovací a ochranný v spolupráci s miestnym združením Permon a s podporou mesta.
FOTO - archív J. Burkovského
Merala jedenásť kilometrov
Kalvária, ktorú postavili v 17. storočí, má v duchu jezuitskej tradície iba osem zastavení, tie sú však od seba poriadne vzdialené. Začína sa pri Getsemanskej záhrade Farského kostola v Banskej Bystrici a pokračuje cez dnešné mestské časti Kostiviarska a Jakub až do Španej Doliny.
Podľa Andreja Predajnianskeho z Banskobystrického spolku okrášľovacieho a ochranného sa im dokončením repliky pôvodného zastavenia, ktoré vytvorili podľa návrhu architekta Martina Bizoňa, podarilo dokončiť poslednú chýbajúcu časť v mozaike ojedinelého sakrálneho komplexu.

Stromy ako pieta
Popri zastavení pribudol v parčíku, ktorý bude niesť v budúcnosti meno cisárovnej Sissy aj malý pamätník, pripomínajúci výsadbu stromov pri príležitosti úmrtia panovníčky . Dlhoročný ochranár Július Burkovský potvrdil, že práve pri Medenom Hámri vysadili v rokoch 1898 – 1899 lipy na pamiatku obľúbenej cisárovnej Alžbety , ktorú zavraždil v Ženeve atentátnik Luigi Lucheni.
Ochranár dodáva, že vek stromov v parku potvrdil dendrologický výskum. Počas akcie s názvom Zasaďme pamätný strom na pamiatku kráľovnej vysadili v tom čase na území monarchie viac ako dva a pol milióna rôznych stromov. V Banskej Bystrici sa však dlho viedli dohady o tom, či sa tieto stromy sadili práve pri Medenom Hámri. „Dendrologický výskum dal na to jasnú odpoveď,“ hovorí Burkovský.
Po potvrdení tejto skutočnosti by chceli torzo pôvodného parku revitalizovať a nájsť prostriedky na ošetrenie starých líp. Do dnešného dňa z nich ostala iba časť, keďže pri rozširovaní cesty padlo nielen zastavenie Kalvárie, ale aj väčšina hodnotných stromov.
